Dnes má meniny: Zita
Bývalí bojovníci ruskej Vagnerovej skupiny sú zase na ukrajinskom fronte. Tvrdí to Ukrajinská pravda a informácie potvrdil aj portál stanice CNN. Má ísť o vagnerovcov, ktorí boli predtým na území Bieloruska, kam sa presunuli po nevydarenom puči svojho šéfa Jevgenija Prigožina, ktorý zomrel v auguste pri páde svojho lietadla. Časť zo žoldnierov podpísala kontrakt s ruským ministerstvom obrany a presunula sa do bojov na Ukrajinu, ďalšia časť vagnerovskej skupiny sa presunula do Afriky.
Dočasným námorným koridorom malo opustiť ukrajinské prístavy nateraz už sedem nákladných lodí. Tzv. „humanitárny koridor“ zriadila Ukrajina vedúci pozdĺž pobrežia po tom, ako Rusko odstúpilo od čiernomorskej obilnej dohody, čím znemožnilo bezpečne vyvážať z prístavov ukrajinskú poľnohospodársku produkciu na svetový trh. Do námorného koridoru mali už dve lode priplávať a sedem odplávať. Následne majú lode vstupovať do teritoriálnych vôd Rumunska, Bulharska a Turecka.
Na poľnohospodársky podnik v poľskej obci vlani dopadla raketa odpálená ukrajinskou stranou. Podľa denníka Rzeczpospolita to potvrdili poľskí experti. Malo ísť o zblúdenú strelu S 300 5-W-55 využívaná protileteckou obranou, ktorá usmrtila dvoch ľudí. Táto raketa má dolet 75 až 90 kilometrov. Incident vyvolal obavy, že vojna na Ukrajine by mohla vyvolať ďalekosiahlejší konflikt, a to v prípade, že by išlo o ruský útok na území členského štátu NATO.
Víťazstvo Ruska nad Ukrajinou by pre Slovensko, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko znamenalo vyššie náklady. V štúdii to uviedla mimovládna organizácia Globsec. Podľa nej by tieto štyri krajiny susediace s Ukrajinou v prípade víťazstva ruských síl v konflikte na Ukrajine čelili výrazne vyšším finančným nákladom, aký bol objem ich pomoci Kyjevu od začiatku ruskej invázie. Podľa organizácie by úspech Moskvy viedol k potrebe týchto štyroch štátov zvýšiť vojenské výdavky, k nižším priamym zahraničným investíciám v strednej Európe a k vyšším nákladom na obsluhu štátneho dlhu.
Podľa BBC sa Rusko v budúcoročných voľbách pokúsi získať späť členstvo v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC). Dúfa, že získa späť určitú medzinárodnú dôveryhodnosť po tom, ako bolo obvinené z porušovania ľudských práv na Ukrajine aj doma. V hre sú pritom dve miesta v rade vyhradené krajinám strednej a východnej Európy, pričom súperiť bude s Albánskom a Bulharskom. Do hlasovania bude zapojených 193 členov Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Valné zhromaždenie OSN vlani v apríli rozhodlo o prerušení členstva Ruska v rade kvôli informáciám o zabíjaní civilistov na Ukrajine. Najnovšie dôkazy majú poukazovať, že Rusi mučili svoje ukrajinské obete na okupovaných územiach susednej krajiny tak brutálne, že niektoré z nich umučili na smrť.
V Čečensku stiahli zo škôl učebnice nových dejín Ruska. Ide o publikáciu, ktorou sa Kremeľ snaží prepísať skutočnú históriu a je súčasťou ruskej kampane. Pokyn na stiahnutie kníh mal dať vodca Ramzan Kadyrov, pretože učebnica vraj vyvolala nespokojnosť medzi zástupcami národov prenasledovaných za vlády Stalina. Učebnica má podľa serveru Meduza uvádzať, že počas druhej svetovej vojny Čečencov a Kaukazčanov deportovali „na základe faktov o spolupráci s okupantmi“. Odhaduje sa, že v roku 1944 z Kaukazu do Strednej Ázie vysídlili až 650-tisíc Čečencov a Ingušov, mnohí zahynuli. Autori učebnice tak budú musieť prepísať kapitolu o represiami postihnutých národoch Sovietskeho zväzu. Vykonanie zmien schválil minister školstva Sergej Kravcov.
Rusko dúfa, že by sa opäť mohlo stať súčasťou olympijskej komunity. Moskva vyjadrila nádej napriek sankciám, ktoré ruským športovcom udelil Medzinárodný olympijský výbor v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Výbor odporučil športovcom z Ruska a Bieloruska, aby na budúcoročných OH v Paríži súťažili pod neutrálnou vlajkou. Dmitrij Peskov, hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina, sa vyjadril, že Rusko dúfa, že zvíťazí myšlienka olympizmu a že sa opäť začlenia do olympijskej rodiny. Ukrajina sa vyjadrila proti účasti ruských športovcov na OH .