Dnes má meniny: Cecília
Dostanete sa autom alebo aj inak bez pohraničných kontrol zo samotného juhu Talianska až po najsevernejšie oblasti Švédska či Fínska? Alebo od poľsko-ukrajinskej hranice až do Portugalska? Toto bolo výdobytkom Schengenu. Ešte pred niekoľkými rokmi to bola samozrejmosť, dnes je však situácia iná, čoho si všímame najmä v strednej Európe.
Po kalamitách ako vlny ilegálnej imigrácie od roku 2015, či znova sa objavujúcej pandémii a po prebiehajúcej vojne sa do Európy opäť vzostupne vracia ilegálna migrácia, ktorá zasahuje aj Slovensko, slovenskú politickú scénu a slovensko-české, slovensko-rakúske alebo slovensko-maďarské vzťahy. Česko prechod imigrantov zo Slovenska blokuje, ale je zrejmé, že sprísnená pohraničná kontrola nemôže zastaviť nával ľudí, ktorí túžia po lepšom živote na Západe.
Problémy nie sú len tu
Už dávnejšie, bolo to ešte za administratívy Billa Clintona, nám na mexicko-americkej hranici dôstojník americkej pohraničnej polície (border police) vysvetľoval nedostatočné kapacity, ktorými americká strana disponuje pri zastavovaní Hispáncov, ktorí po miliónoch prúdia do USA cez 1 150 kilometrov dlhú priepustnú hranicu. Viac-menej zo žartu som poznamenal, že „my“ v Európe sme kedysi dokázali vymyslieť taký protimigračný mechanizmus, cez ktorý neprenikla ani myš. S tým rozdielom, že táto prekážka zastavila nie tých, ktorí sa chceli dostať dnu, ale tých ktorí túžili utiecť von. Prekážka sa volala Berlínsky múr.
Dôstojník iba odpovedal, že to bol dobrý nápad, ale USA nie sú zločinecký štát. Počas administratívy Donalda Trumpa síce na hranici s Mexikom začali budovať múr, ale ten bol technicky aj zámerom odlišný. Nemal brániť úteku občanov USA do Mexika, tam sa Američania dostanú pohodlne aj s vodičským preukazom a po návšteve sa celkom radi vracajú domov.
Berlínsky múr
Mal svoju prehistóriu. Po Druhej svetovej vojne Berlín podľa konferencie v Potsdame rozdelili na štyri sektory – britský, francúzsky, americký a sovietsky.
Od založenia NDR v októbri 1949 až do postavenia múru odišli z východu Nemecka na jeho západ takmer tri milióny ľudí, t. j. každý šiesty „východniar“, zväčša mládež a vysokokvalifikovaní odborníci, prevažne cez Západný Berlín. Východné Nemecko sa usilovalo Západný Berlín získať najprv Sovietmi podporovanou blokádou dvojmiliónového „trojsektoru“ v rokoch 1948 – 1949, ale tá kvôli leteckému zásobovaniu americkými lietadlami zlyhala.
Ešte v júni 1961 šéf východonemeckých komunistov W. Ulbricht tvrdil, že fámy o tom, že by jeho režim chcel rozdeliť mesto múrom, sú západonemeckou propagandou a doslovne povedal: „Naši murári majú iné starosti, stavajú byty pre pracujúcich.“ Ale bolo to inak.
Múr (najprv len ostnaté drôty) , ktorý vydesení Berlínčania uvideli 13. augusta 1961, nepatril k jedinej obludnosti Sovietmi riadeného východonemeckého vedenia, ale vošiel nezmazeteľne do dejín. Jeho konečná podoba pozostávala z dvoch paralelných betónových múrov, medzi ktorými sa nachádzalo zamínované „pásmo smrti“, do ktorého vypúšťali hladných psov, všetko navyše istili drôty nabité elektrinou a nespočetné strážne veže s rozkazom strieľať na narušiteľov. Medzi rokmi 1961 až 1989 tak pri pokuse uniknúť do západného sektora zabili na cca 150 kilometrov dlhej „múrovej“ hranici takmer 300 mladých východných Nemcov.
Takže opacha tohto typu je v EÚ alebo v USA nemožná, aj keď jej účel by bol ochranný, nie „koncentrákový“, ale Európa musí hľadať iné cesty, ako sa ilegálnej imigrácii brániť. Ibaže nevie ako, keďže Schengen je zatiaľ čiastočne mimo prevádzky.
Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik