Ukrajinský prezident je zanovitý človek: Navrhol plán víťazstva, ktorý EÚ nie je ochotná ani schopná prijať

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je oveľa tvrdším orieškom, než sa očakávalo. Ruská strana ho považovala za lacného politika, ktorého rýchlo pošle do politického dôchodku v západnom exile, ak ho predtým nestihne zabiť a Európa (EÚ) za náhodného komika odkiaľsi „z Ruska“.

Zelenskyj ale predkladá svetu plán. Nie je to plán rezignácie na ukrajinský štát a ukrajinskú „etnicitu“. Ten chlap chce naspäť Ukrajinu. Akoby nepoznal umenie kompromisu, povedal by mnohý klasik. Nesúhlasí s názorom, že „keď ste nám ukradli tretinu územia, tak si ho teda nechajte, dve tretiny si necháme my“ a „bude pokoj“. Nie, ukrajinský prezident je „vojnový štváč“ a nechce ponechať jedno zo svojich troch detí obetovať na oltár kompromisu. Bezočivec! Nechce nechať svoje tretie decko únoscom. A nie a nie. A nám Európanom by sa pritom tak uľavilo. Navyše Rusi začnú tvrdiť, že aj to druhé dieťa je nemanželské a nepochybne začnú po čase na sto percent spochybňovať aj ukrajinské otcovstvo tej prvej ratolesti. A to ešte nezazvonil zvonec, aby rozprávke bol… Čo asi tak zapadne do rýmu?

Plán víťazstva, nie kompromisnej kapitulácie

Svojím plánom, ktorý Zelenskyj nenazval trebárs „rozumnou dohodou“, „paktom o prímerí“ alebo „novým začiatkom“, aby sa „prestalo strieľať“, nás ukrajinský prezident nepotešil. A určite nenadchol tuzemskú zahraničnopolitickú trosku, z ktorej sa stal opakovane úradujúci slovenský premiér. „Len žiadne rakety.“ Ibaže na odchod ruských raketometníkov z Ukrajiny (a už vôbec nie z ukrajinsko-tatárskeho Krymu) svojich kamošov v Kremli nikdy nevyzval. Zaujímavé? Ani trochu! Ide len o trpaslíka na maľovanej scéne mapy EÚ.

Inými slovami (po slovensky alias) sa ukrajinský prezident drží. Jeho opotrebovanú fyzickú stránku môžeme sledovať v každom kamerovom zábere, ktorý nám médiá ponúkajú. Je vlastne napodiv, že tento človek ešte žije. Nepochybne sa niekedy dozvieme, že už v šestonedelí svojej mamy sa stal agentom KGB a možno aj členom vládnucej komunistickej strany, ale to už patrí k politickej hre pre slabších jedincov.

Plán víťazstva pre Ukrajinu, ako ju rozpačitým šéfom krajín EÚ a NATO predstavil Zelenskyj, vykazuje všetky prvky maximalizmu. Požaduje naspäť územia, ktoré si Rusko ukradlo (samozrejme, pre ochranu svojej menšiny, inak to nerobil ani Hitler), ale nemá na to spojencov. Tí sú z ukrajinskej vojny bezpečnostne a ekonomicky unavení a cítia sa dobre pod dáždnikom Severoatlantickej aliancie. Na tú sa predsa Soviet či „Rus“ nikdy neodvážil vztiahnuť ruku. A vstupom Švédska a Fínska do NATO sa Európa cíti v týchto otázkach navonok sebaistá. Dobre vie, že až taká istá tá istota nie je a hrozí sa „trumpovského“ scenára po nadchádzajúcich prezidentských voľbách. Donald Trump však bol voči európskym bratancom verbálne nemilosrdný: buď si priplatíte na obranu, alebo si svoje NATO nechajte. Ale potom bez nás, bráňte sa sami. Či to myslí vážne, to sa uvidí, ale musí najprv vyhrať voľby a získať väčšinový vplyv v oboch „komorách“ Kongresu. Najvyšší súd a jeho obsadenie ho až tak trápiť nemusí, táto inštitúcia sa zahraničnej politike až tak veľmi nevenuje.

Vojenské výdavky Rusko vyčerpávajú, Ukrajinu ničia

Bez vojenskej a ekonomickej pomoci je prežitie Ukrajiny zoči-voči ruskému dobrodružstvu (ono pri ňom išlo o ďalšiu politickú existenciu Putina) asi rovnako otázne ako prežitie bývalého Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne bez západnej pomoci proti agresii svojho neverného milenca – Nemecka. Možno, ale za akú cenu?

Podľa verejných analýz (tie tajné nechajme na spravodajské služby po povinných 50 rokoch v regáloch) Rusko bankrotuje (samozrejme, tvrdí, že navzdory sankciám ekonomicky just kvitne) a tiež zúfalo hľadá spojencov. Ukrajinci sa viac ako na bitky o každú dedinu sústredili skôr na logistiku, čo sa zdá byť slabé miesto ruského protivníka. Čoraz častejšie sa objavujú reálne údaje o ničení ruských skladov munície, rafinérií a ropných zásob protivníka alebo strojového parku jeho letísk. Ako sa kedysi vyjadrila legenda druhej svetovej vojny, generál George Patton (áno, ten, ktorý sa dostal až na územie západných Čiech a poslúchol rozkazy nevstúpiť do Prahy), „amatéri sa sústredia na bitky, profíci na logistiku“.

Autor komentára: Ivo Samson, beupečnostný analytik

240