Ukrajincom sa míňajú vojaci. Mali by im priateľsky naladené štáty vydávať dezertérov?

Ukrajincom umierajú vojaci. Je to cena za ich „vzdor“. Mnohí z tých mladých chlapcov prichádzajú o život v priamych bojoch, iní sú mrzačení na mínových poliach, ešte ďalší žijú v ruskom zajatí a nevyzerá to, že by sa tam k nim Putinovi „červenogvardejci“ správali práve ľudsky. Mali by Ukrajine priateľské štáty vydávať dezertérov, ktorí si namiesto do ukrajinských ozbrojených síl zvolili smer na západ od svojich hraníc? Ich povinnosťou je totiž nastúpiť do vojenskej služby a brániť krajinu.

Poznáme to z ulíc slovenských miest. Samý Ukrajinec! Vlastne by sme mohli povedať, že samá Ukrajinka. Len sa musíte na chvíľu zastaviť a vypočuť si aspoň jednu vetu, aby ste zistili, či sú to Ukrajinci alebo Rusi. Tých ruských „molodcov“, ktorí z Ruska zdupkali, aby nemuseli umierať vo vojne proti banderovcom a nacistom, je niekoľkonásobne viac ako tých zatúlaných vyznávačov jazyka Tarasa Ševčenka. Ak sú to ukrajinskí muži v mladších rokoch, vyvstáva okamžite otázka: Čo tu robia? Mali by byť predsa doma a brániť svoju vlasť. Vzťahuje sa na nich odvodová povinnosť a drvivá väčšina ukrajinských mužov si túto česť plní, dokonca aj ženy ako dobrovoľníčky.

Poznáme to z Vietnamu

Počas vietnamskej vojny, na konci ktorej americké lietadlá doslovne a k veľkej nechuti Sovietov „ubombardovali“ severných Vietnamcov k mieru, niektorí mladí americkí „tínejdžeri“ tiež bojkotovali vojenskú službu (patril k nim aj legendárny boxer Muhammad Ali) a teatrálne pálili svoje povolávacie rozkazy. Často aj pred Bielym domom. Potom mnohí celkom rýchlo utiekli tu do susednej Kanady, tu do Švédska, kde im udeľovali status politického utečenca. V USA im nakonec udelili generálny pardón a mnohí sa vrátili s podlomeným zdravím (drogy, alkohol). Mnohí tzv. korektní Američania na nich na verejnosti pľuli.

Lenže do Vietnamu prišli jednotky USA pomôcť Vietnamcom proti agresii zo severu, na Ukrajinu vpadli hrdinské ruské vojská s cieľom zadusiť ukrajinský sen o nezávislom štáte, odstránení korupcie a slobodnom používaní vlastného jazyka. A len tak bokom, mnohým občanom USA bolo celkom ľahostajné, čo sa deje s ich spojencami kdesi v divej Ázii. Však Amerika je pupok sveta a tí tam inde sa môžu vzájomne vyvražďovať, Američanov do toho je asi tak málo, ako keď sa v Európe „tí debili“ vraždili v dvoch svetových vojnách.

Majú krajiny vydať bojaschopných Ukrajincov, ktorí sa vyhli vojenskej povinnosti?

Ak vojna neskončí pre Ukrajinu dobre, už dnes je zrejmé, že časť Ukrajincov prejde na partizánsky spôsob boja a Ukrajinci sa budú mstiť nielen Rusom a kolaborantom s Rusmi, ale aj tým, ktorí odopreli „slúžiť vlasti“. „Odmietači“ vojenskej služby (budú sa neskôr vydávať za pacifistov) sa najskôr na Ukrajinu už nevrátia, ukrajinská spoločnosť by ich neprijala.

V danej situácii však nijaký štát sveta nebude ukrajinských zbehov Kyjevu vydávať. To by spôsobilo rozruch, chaos v medzinárodných vzťahoch a museli by tomu predchádzať bilaterálne dohody, krajina od krajiny. A Ukrajina nie je teraz v situácii, že by z titulu politickej moci mohla niečo vymáhať. Bojuje o prežitie a riskuje, že štáty budú hľadať zámienku, aby od nej dali ruky preč. Veď nie je košeľa bližšia ako kabát? Táraniny akéhosi Európskeho parlamentu preskočte zdvihnutím obočia.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

604