Trump nezabúda na nič. V NATO sa už montuje nielen do rozpočtov členských krajín, ale aj do progresivistického jazyka

Americký prezident Donald Trump. Zdroj FOTO: FB/ Donald J. Trump

Rétorika proti pohodlnosti európskych spojencov s posolstvom, že „my za vás nebudeme ani zbrojiť, ani umierať, musíme si zodpovednosť za mier podeliť“, Európa potrebovala ako prasa škriabanie. A zvonka to vyzerá, že Európa si uvedomila, že k svojmu blahobytu a sociálnym megaprogramom musí prispieť aj sama a veľký brat za Atlantikom jej lenivosť pri obrane nebude trpieť a nemieni jej poskytovať lacný bezpečnostný dáždnik. Teraz však Trump zatlačil na inom mieste. Odporučil jej nový jazyk, ktorý Európa nekriticky prevzala od „woke“ „wokeizmus“.

Ide o veľmi moderný ideologický smer a aj v jazyku si osvojil svojské výrazivo. Wokeizmus má dlhšiu väzbu na cancel culture (kultúru rušenia, zaznávania), ale vietor do plachát nabral v roku 2020, keď americkí policajti na ulici usmrtili jedného afroamerického kriminálnika (Georgea Floyda) v rozpore s predpismi. Samotný „woke“ má jednoduchý etymologický pôvod, je možné ho odvodiť od slovesa awake/awaken, niečo ako „prebuď sa“ (pozor, nie sú to Svedkovia Jehovovi), takže tá móda je „prebudenecká“. Nasledovali demonštrácie Afroameričanov a k tomu patriace klasické rabovanie obchodov. Mimochodom, kriminalita v USA je dvakrát nižšia ako v Rusku, pričom Afroameričania v pomere k „bielym“ (rátajú sa k nim aj Hispánci“) prevyšujú kriminalitu v pomere k neafroameričanom v skóre 6:1 pri empirickej vzorke. Podaktorí „bieli“ akademici sa okamžite na „woke“ nalepili a dneska ho vedú, určujú trasu. Wokizmus je typická ľavicová, pomstychtivá, netolerantná, akademická filozofia a ak ju porovnám s obomi socializmami (nacistickým a marxistickým), potom demagogický aspekt špecifického jazyka „woke“ je prekvapivo podobný.  

NATO sa prispôsobilo

NATO na obmedzenie terminologických wokizmov pristúpilo. Ako práve zverejnil „Hlas Európy“ – server Politico, hlásna to trúba EÚ a týždenník o dianí v Bruseli, hlavným mestom EÚ aj NATO, Aliancia reagovala na jazykovú kúru Donalda Trumpa veľmi ochotne: „nechceme sa streliť do vlastnej nohy“. A okamžite zredukovala používanie termínov, na ktoré je Trump vo svojej konzervatívnej križiackej výprave proti progresivizmu, wokeizmu a liberalizmu citlivý. Napríklad svetová klíma, rodová rovnosť, diverzita, globalizácia. Všeobecnejšie však ide aj o úlohu žien v  bezpečnostných a obranných otázkach. Inak, zelené technologie sa nahrádzajú spojením inovačné technológie. Trojdielna fráza ženy, mier a bezpečnosť zo slovníka dokumentov NATO vypadlo úplne. Aj „klíma“ (pre Trumpa niečo ako červené súkno na býka a pri tomto slove mu naskakujú bordové vyrážky nielen na kravate) sa má označovať ako operatívne prostredie. NATO momentálne prepracúva svoje interné dokumenty a tieto pojmy z nich odstraňuje. Týka sa to dokumentov jednotlivých pracovných skupín a výborov. NATO sa tým chce vyhnúť kolízii s Trumpom vo chvíľach, keď skapíňajúce zvyšné Rusko stojí pred bránami Európy, rinčí vojenským arzenálom, každodenne vraždí Ukrajincov všetkých vekových skupín a nezakryte sa chvastá, že má vo svete najvyššie percento jadrových zbraní na obyvateľa.

Trumpovská hegemónia

Donald Trump pláva proti prúdu a pred voľbami, ktoré tak prekvapivo presvedčivo vyhral, toho nasľuboval veľa. Územnú celistvosť Ukrajiny je ochotný obetovať, ukrajinský Krym ako by preňho už neexistoval, Izraelu sľuboval posilnené spojenectvo, Európu kopol do zadnej časti tela dole od pása. Ale premiéri Maďarska a Slovenska ho majú radi. Aj vo Vatikáne. Dokonca aj v Moskve. V Pekingu už menej.

Ale v jednom ohľade si zaslúži obdiv. V jeho iniciatíve vo veci niečoho takého výnimočného, ako je voľba jazyka. USA ani nemajú úradný alebo oficiálny jazyk, každý si môže hovoriť ako chce. Ale veľmi skoro zistí, že za dvere rodinnej hispánskej, talianskej, ruskej, čínskej alebo dokonca slovenskej firmy alebo reštaurácie to bez američtiny ďaleko nedotiahne. A svoj jazyk Trump Európe vnútil. Nemusela ho prijať, ale radšej sa poddala. Už nemáme 18./19. storočie, na svete tvrdí muziku už iný pán.

Autor je bezpečnostný analytik.