Tak nám zabili generála. Doma sa Ukrajinci bránia s vrtkavým šťastím, v Moskve sa im darí

Možno tento čin budú podaktorí historici prirovnávať k zabitiu zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha v Protektoráte Čechy a Morava a šéfa nacistického „sicherheitsdienstu“ v roku 1942.

Tentokrát, ak sa budeme držať slávneho výroku Jaroslava Hašeka z nie príliš inteligentnej, ale známej knihy Osudy dobrého vojaka Švejka, že nám zabili Ferdinanda, tak toho tentokrát nezabili. Ani Reinharda Heydricha teraz nie. Zabili iba jedného ruského generálka, ktorý sa ako správny ruský darebák preslávil neslávnou účasťou na okupácii Ukrajiny. Istého a doteraz málo známeho Igora Kirillova.

A v centre Moskvy

Podobnosť s Heydrichom má atentát na Kirillova spoločné iba to, že ho „odbuchli“ v centre ruského hlavného mesta. Nepodobnosť spočíva v tom, že to nebolo na predmestí ako v prípade Heydricha a že zomrel na mieste, nie až po prevoze do nemocnice. Tak o tom aspoň súhlasne hovoria svetové agentúry vrátane tých ruských. Rovnako tak za atentátom nestáli sily v exilovej vláde a z exilovej armády. Ukrajinci majú stále vládu, ktorá sedí v Kyjeve. Ani nehrozí „heydrichiáda“, teda pomsta v podobe vyhladzovania ukrajinských dedín a popráv Ukrajincov (či už po ukrajinsky alebo po rusky hovoriacich). To už ruské okupačné vojská úspešne robia vyše tisícky dní.

Fenomenálna je skutočnosť, že „neutralizácia“ jedného zločinca sa udiala nie na fronte, ale uprostred Moskvy. K jeho likvidácii sa prihlásila SBU (Служба безпеки України), ale ktovie, možno tohto radového generála, akých má Rusko tisícky, z nejakých dôvodov nechala odstrániť aj ruská tajná služba. Nebolo by to nič nové, obe organizácie sú nástupcom sovietskej KGB. SBU plní funkciu kontrarozviedky, takže ide o špeciálny štátny orgán zvláštneho určenia, ktorý má garantovať bezpečnosť krajiny a je priamo podriadený ukrajinskému prezidentovi. Ukrajina totiž týmto aktom Rusko ponížila, potupila a zneistila.

Ak má „likvidáciu“ tohto exemplárneho generálka (mal na starosti používanie chemických, biologických a rádiologických zbraní v rusko-ukrajinskej vojne) skutočne na svedomí SBU, tým pádom aj prezident Zelenskyj, potom na seba odveta v podobe ďalšieho zbesilého bombardovania nenechá dlho čakať. Nejaká kirilloviáda (obdoba heydrichiády) príde, ale, ako už bolo povedané vyššie, tú Rusko pácha na Ukrajine už tretí rok. Teraz pôjde o krk samotnému ukrajinskému prezidentovi.

Ono popraviť výbušným zariadením jedného „chemického Igora“ priamo v centre hlavného mesta bývalej superveľmoci je pre Kremeľ trápne a túto hanbu bude chcieť zmazať, aj keby v tom mala prsty sama. Ide o prestíž.

Ukrajina si s odstránením jedného Rusa ťažkú hlavu nerobí

Pre Ukrajincov bol tento človek „vojnovým zločincom a absolútne legitímnym cieľom, pretože riadil nasadenie chemických zbraní proti ukrajinským vojakom“. Tak citujem z oficiálneho vyhlásenia SBU z ukrajinských médií. Správy ruských médií sa k charakteru svojho vojenského potentáta a smrti jemu pridelenému ochrankárovi príliš nevyjadrujú, iba sucho konštatujú, že „nálož bola uložená v blízkosti vchodu do jednej budovy a odpálili ju na diaľku, keď sa Kirillov a jeho asistent blížili bráne“.

Na ruských sociálnych médiách sa okamžite rozšírili aj videozáznamy z výbuchu. Takže to bola vlastne poprava v priamom prenose. Ak za tým stojí ukrajinská kontrarozviedka, potom pred ňou „kalap dolu“. Oficiálne úrady v Kremli hovoria o „nenahraditeľnej strate“ a vyzvali na „potrestanie atentátnikov.

Ale Ukrajincov (paradoxne práve tých ruskojazyčných) aj samotných Rusov z Ruska už trestajú akosi dlho. Na Slovensku sú z toho niektorí politici dosť nervózni. Prečo to tak dlho trvá? A – to nie je humor – varujú pred ďalšou mníchovskou dohodou. T. j. Ukrajina odstúpi časť svojho územia Rusku, stane sa členom NATO a Slovensko bude susediť s členskou krajinou NATO na svojej východnej hranici. No pre Úrad vlády SR jedna veľká katastrofa! Ako by nestačilo Poľsko na severe a Česko na západe jeho hraníc. Ešteže tu je orbánovské Maďarsko na juhu, to slovenskú bezpečnosť istí.

Autor je bezpečnostný analytik.

139