Stane sa Turecko vzorom pre slovenských rusofilov? Krajina pod Tatrami k tomu má našliapnuté, ale brzdí ju členstvo v EÚ

Turecko je už dávnejšie turistický objav Slovákov a návštevnosť slovenských dovolenkárov sa už trocha približuje k obľúbenosti Chorvátska. V Turecku navyše Slovákom praje utešená inflácia ich meny, zatiaľčo v Chorvátsku po zavedení eura výrazne zdražili „fšecko“.

Nás však nezaujíma kurz tureckej meny, ale masové protivládne demonštrácie, ktoré v ostatných dňoch nadobudli vysoký kurz, najmä v Istanbule. Ak to v Turecku „praskne“, slovenskí dovolenkári sa budú musieť presunúť inam, povedzme do Bulharska. Aj tam majú more.

Turci už boli takmer „naši“

Najdlhšie asociovaná krajina do európskych ekonomických a politických „štruktúr“ sa od začiatku prístupových rokovaní cítila v EÚ už ako doma, ibaže rokovania o kapitolách vstupu sa jej nevydarili. A je to dobre. Turecká integrácia do Európy mala od počiatku svojich nepriateľov a krajiny ako Francúzsko a Nemecko sa vyhrážali referendom, ktoré by asi tureckému vstupu urobili čiaru cez rozpočet. Nemecko už svojich Turkov má doma dosť, Francúzi svojich moslimov tiež a predstava, že by skôr či neskôr v počte obyvateľstva takmer stomiliónové Turecko vstúpilo do priestoru Schengenu, nenechávalo občanov spať.

Dnes už ale Turci nie sú „naši“. Pri rokovaniach o kapitolách („acquis“) totálne prepadlo a členom EÚ v dnešnej podobe sa nikdy nestane. Ibaže by si Brusel chciel po terajších režimoch v Maďarsku a Slovensku nasadiť ďalšiu voš do kožucha. Členstvo v NATO (ktorým Turecko s druhou najväčšou armádou tejto aliancie je) je o inom. NATO má voľnejšie pravidlá a nie je to nadnárodná organizácia.

Obyvateľstvo v Turecku sa búri, ale nie je to v Alányi

Už niekoľko dní počujeme, že vo väčších tureckých mestách prebiehajú demonštrácie proti autoritatívnej vláde. Rozbuškou sa stalo zatknutie istanbulského starostu, ktorý vyzval štátnu moc na súboj. Centrom protestov je obrovský Istanbul a opäť si dovoľme porovnanie. Na Slovensku sa vytvára paralelný občiansky vzdor. Ibaže sekularizovaní Turci sa obávajú návratu k islamizmu (nemýliť si s islamom), Slováci návratu k autoritárstvu proruského mečiarovského typu (nemýliť si úplne s totalitou) predávajúceho svoju nezávislosť východnému impériu. Pri protestoch dominujú mladí, mladší a trochu vzdelanejší ľudia, dôchodcovia už chcú mať svoj pokoj a tvrdú čižmu tureckého premiéra a ceremoninálneho prezidenta na okrasu často akcentujú.

Z okolia Alányie, hlavného to ťaháku slovenských rodiniek s deťmi, nepovolené demonštrácie protištátnych živlov zatiaľ nehlásia. Tamojší Turci by boli aj hlúpi. Rozšírenie protivládnych aktivít v tejto oblasti by ich pripravilo o obživu a prípadná občianska vojna aj o samotnú existenciu.

Osmanská nostalgia Turecka je zrejmá, ale slovenských turistov to nemusí znepokojovať

Turecko sa po krachu integračných pytačiek do EÚ obrátilo k svojim dejinám veľkosti. Veď kedysi stáli na svojom európskom fronte pred Viedňou aj na dnešných slovenských hraniciach. Takí znalci Fiľakova by mohli rozprávať. Momentálne tento štát obnovuje svoje geopolitické ambície a kurizuje arabským štátom svojim antisemitizmom, ktorý nazýva „antisionizmus“. Zúrivo podporuje existenciu Palestínskeho štátu na historických židovských územiach, ale výslovne uvádza, že „nikdy“ nepripustí vznik kurdského štátu na historických tureckých územiach. Pojmy ako „holokaust“ kresťanských Arménov by som si v Turecku radšej nechal pre seba. Proste, hovoria Turci, bola vojna… Čo bolo, to bolo.

Tureckých letovísk sa dnešné udalosti však netýkajú, premiérovi muži to v Turecku udupú. Slovenské zámožné rodinky si môžu bezproblémovo vybrať medzi Chorvátskom, Gréckom, Tureckom, Bulharskom alebo aj Juhoafrickou republikou. Len tak upozornenie: v tom poslednom prípade sa v Johannesburgu alebo Pretórii určitým štvrtiam radšej vyhnite, ak nemáte pri sebe ozbrojenú ochranku. Skúste pobrežie.

Autor je bezpečnostný analytik.

132