Dnes má meniny: Cecília
Nikdy nie je tak zle, aby nebolo ešte horšie. Znie to ako príslovie, ale príslovia si často odporujú. Iné nám zase povie, že čert nie je taký čierny, ako ho na múr maľujú.
Giulio Meotti je známy taliansky žurnalista a autor. Gatestone Institute vydal preklad jeho štúdie pod názvom How Civilizations Will Be Decided. Preklady z prekladov sú ešte ošemetnejšie ako preklady z originálov, ale to sa v tomto prípade týka len názvu, obsah je faktografický. Takže názov môžeme preložiť voľne ako Koniec jednej civilizácie.
Trendy a premenné
Autor vychádza zo súčasných faktických trendov a podľa nich vyhliadky „našej“ civilizácie nevyzerajú pre dnešných tínedžerov veľmi ružovo. Hlavným strašiakom je demografická krivka.
V najbližšej budúcnosti sa viac ako polovička globálneho populačného rastu vo svete bude koncentrovať do niekoľko mála krajín. Ide o Nigériu, Kongo, Egypt, Etiópiu, Filipíny, Tanzániu a Indiu. Vychádzajúc z prítomnej reality bude mať len Nigéria do roku 2050 viac obyvateľov ako celá Európa.
Najhoršia je pre „nás“ skutočnosť, že to nie sú projekcie, ale proces, ktorý sa už rozbehol na plné obrátky. Do roku 2050, ktorého sa dnešní stredoškoláci väčšmi dožijú, nebude mať napr. 60 % Talianov žiadneho súrodenca. Talianov totiž v Európe považujú za budúcich dinosaurov. Na druhej strane taký Jemen, napriek tomu, že tam zúri občianska vojna, bude mať dvakrát viac obyvateľov ako kedysi katolícke Taliansko.
Európa, EÚ alebo Západ?
Z autorovho článku niekedy nie je úplne jasné, kedy hovorí o Európe všeobecne (tá predsa siaha až po Ural) a kedy má na mysli len EÚ a nečlenské krajiny Európy. Rusku sa však nevyhýba a na základe dostupných štatistík konštatuje, že Rusi ako národ sú tiež mimoriadne ohrozeným druhom a dramaticky vymierajú v prospech neruských, menovite moslimských národností.
Uvádzajú sa prípady Japonska alebo Južnej Kórey, ale ich nešťastný demografický prepad je tlmený tým, že tieto krajiny síce starnú, ale domáce obyvateľstvo nenecháva nahrádzať prisťahovalectvom. Za postihnutú krajinu považuje aj Čínu, kde očakáva vývoj, ktorý z nej do roku 2050 urobí krajinu dôchodcov, čo bude daň za momentálny ekonomický rozmach. Meotti však zabúda, že Čína má v rukách jednoduchý nástroj, ako nepriaznivý vývoj zmeniť. Stačí uvoľniť prísnu „politiku jedného dieťaťa“ a Čína sa do takých problémov nemusí dostať a neprenechá miesto najľudnatejšej krajiny sveta Indii, čo autor inak očakáva. A to je práve tá „premenná“ veličina, ktorú Meotti nezohľadňuje.
Európa je na tom naozaj zle
Žena v EÚ ako celku privedie na svet za život 1, 4 dieťaťa, ale moslimka žijúca v západnej Európe ich porodí 3 – 5. Tu sú štatistiky (2022) neúprosné.
Pri pohľade na jednotlivé krajiny zisťujeme z údajov OSN, že v 90. rokoch 20. storočia malo napr. Bulharsko 9 miliónov obyvateľov, dnes je to 6, 8. Ako kritickú z pohľadu pôvodnej populácie vidí autor situáciu v niektorých európskych veľkomestách. V druhom najväčšom britskom meste – Birminghame – je dnes viac detí z moslimských rodín ako tých z pôvodných anglických. V druhom najväčšom meste Francúzska – v Marseille – dnes (2022) tvoria ľudia severoafrického a subsaharského pôvodu už viac ako 50 % obyvateľstva. Aj Nemci „miznú“, štvrtina jeho obyvateľov pochádza pôvodom z iných krajín.
Meottiov článok je zaujímavý v detailoch. Akosi z neho vyplýva, že ak si chce nejaký európsky štát zachovať etnickú svojbytnosť, mal by ostať chudobný, do takého sa imigranti nehrnú. Takže, Slovensko do toho!
Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik