Ruský expert otvorene: Pre Putina nemajú rokovania žiaden význam, na atómový útok NATO bude Rusko reagovať

Ľudové príslovia majú medzinárodný rozmer. Nájdete ich vo všetkých rôznych jazykoch v tej istej, poprípade veľmi príbuznej podobe. To o zlodejovi a okradnutom, keď páchateľ použije inverziu a ukáže prstom na obeť: To on!

Prvý dej súčasnej pokryteckej tragickej melodrámy

V súčasnosti naživo sledujeme dva také veľké „invertované“ deje s celosvetovým rozsahom. Z genocídy na Strednom východe nie je obviňovaný malý štátik Gaza, ale Izrael. Juhoafrická republika a neskôr Nikaragua ju pohnali pred medzinárodný súdny dvor v Haagu preto, že údajne pácha genocídu. Izrael za to isté pred tento súd Gazu nemôže nechať predvolať, pretože Gaza je síce štát de facto, ale nie medzinárodne uznaný. To by musel z napomáhania genocíde – zločinu hromadného vyhladzovania etnických, popr. rasových alebo náboženských skupín obyvateľstva – obviniť Irán možno aj Katar, tu ale títo reálni páchatelia s nacvičeným a hraným rozhorčením ukážu na nie Gazu a 7. október minulého roka, ale na Izrael. To oni!

Druhý dej je podobný tomu prvému, ale už sa môže blýskať na svetový konflikt

Dmitrij Suslov, politický expert v réžii Kremľa a riaditeľ Centra európskych a medzinárodných štúdií na moskovskej Vyššej ekonomickej škole, tento týždeň bez obalu vysvetlil, prečo by rokovania o mieri neboli pre Putinove Rusko výhodné. Vo svojom najnovšom príspevku pre ruský denník „Kommersant“ s názvom „Posilniť stlmené odstrašenie“ rozoberá možnosti, ako sa predsa len vyhnúť priamemu vojenskému konfliktu medzi Ruskom a NATO. Samozrejme mu ani na um neprišlo, že vojnu na Ukrajine rozpútalo Rusko dvojfázovým prepadnutím Ukrajiny (Krym 2014 a potom východná Ukrajina 2022). Ani genocídnych počinov v Buči alebo Izjume (nefaľšovane pripomínajú Ostrý Grúň alebo Lidice) sa Rusi nedopustili, to boli Ukrajinci!

Ale Suslova také malichernosti a ani skutočnosť, že na jeho prezidenta je v Haagu vydaný medzinárodný zatykač za vojnové zločiny, zaujímajú asi tak, ako niekdajšieho komunistického prokurátora Urválka v 50. rokoch dôkazy. V strede jeho úvah vyčnieva otázka mieru a možného veľkoplošného stretu medzi Ruskom a Západom, pričom medzi riadkami tejto analýzy môžete čítať, že záujem o Rusko a obavy z neho mu nesmierne lahodí. Po bájnych superveľmocenských rokoch, keď už aj americký prezident Obama nazval Rusko iba regionálnou veľmocou (taká drzosť!), sa Rusko opäť cíti vo svojej starej dobrej bipolárnej koži a zmýva zo seba hanbu rozpadu Sovietskeho zväzu a zrady svojich stredovýchodných európskych satelitov.

Žiadne rokovania, dokiaľ nezačneme prehrávať vo vojne

Suslov v článku verne reprodukuje uhol pohľadu Kremľa, ale na rozdiel od Putina a neslávne vychýrených vládnych hovorcov (Peskov, Zacharovová) je sebavedomo otvorený. Áno, riziko vojenského stretu medzi Ruskom a NATO sa postupe zväčšuje, ale mierové rokovania s Ukrajinou sú zbytočné. Hlavný argument, prečo tomu tak je, preberá ale Suslov priamo z úst V. Putina. V poslednom zverejnenom rozhovore s vedúcim ruským propagandistom Dmitrijom Kiseljovom hovorí Putin, že dôvody pre to, aby Rusko s Ukrajinou nerokovalo, sú jasné: Vzhľadom na akútny nedostatok munície na ukrajinskej strane je ruská ochota rokovať s nimi úplne absurdná.

Ruské vrakovisko na fronte. Zdroj FOTO: dnesnaukrajine.cz

Suslov sa v podstate vysmieva západným „mierotvorcom“. Vie, že západné štáty nemohli a nemôžu na prepadnutie Ukrajiny priamo vojensky reagovať, pretože Ukrajina nie je členom NATO, Aliancia ju dlhé roky odmietala prijať a Rusko predsa nenapadlo jej územie, zaštítené mušketierskym princípom. A preto nemá Rusko záujem na férových rokovaniach alebo na zmrazení konfliktu.

Ale medzi nami, aj keby Rusko nejakú dohodu uzavrelo, poruší ju podľa môjho názoru rovnako bezočivo ako Budapeštianske memorandum alebo Minské dohody, kde v prvom prípade Ukrajine garantovalo územnú suverenitu a v druhom neprípustnosť separatizmu v Donbase a v Luhansku.

Ak budete podporovať vzdor nacistickej Ukrajiny, uvidíte atómové hríbiky

Suslov tvrdí, že vojna (stále ju nazýva „špeciálnou vojenskou operáciou, aj keď použitie pojmu „vojna“ už nie v Rusku trestné) dosiahla svoj kritický vrchol a „eskalácia speje až k možnej atómovej vojne“.

Zo strany Kremľa a jeho akademického lokaja Suslova je to bluf s cieľom vydierať Západ a odradiť ho od vojenskej podpory Ukrajincov. Koniec koncov, Rusko druhým útokom na Ukrajinu (2022) hralo vabank a dostalo sa do konfliktu, ktorý je preňho existenčný. Po prípadnom odrazení ruského tlaku na východnom a južnom fronte Rusku hrozí nielen strata statusu regionálnej veľmoci (o svetovej veľmoci ZSSR sa potom už budú spisovať len bájky a povesti a nakrúcať balady), ale neschopnosťou dobyť a vziať si späť svoju bývalú guberniu môže Rusko stratiť aj postavenie ako subjekt medzinárodného práva.

Keďže bezpečnostná politika musí byť aj o scenároch, tento variant vývoja je súčasťou vyše zmieneného vabanku, v ktorom sa Rusku zatiaľ darilo (Podnestersko, Gruzínsko, Krym). Ibaže po prehratých vojnách sa impériá a mnohonárodnostné štáty rútia – Osmanská ríša, Rakúsko-Uhorsko, bývalá Juhoslávia a koniec-koncom samotné Rusko po prvej svetovej vojne. Keď prestalo bojovať na strane spojencov, neskončilo na strane víťazov. Namiesto toho sa vrhlo do krutej občianskej vojny. Vtedy Rusko stratilo len Fínsko a Poľsko, dnes by to bolo horšie.

Ak Rusko túto vojnu nevyhrá, potom rýchlo skončí. Jeho imperiálne chúťky na Ukrajine zatiaľ brzdili západné dodávky zbraní napadnutému štátu, tie sa ale Kremeľ a rôzni Suslovovia snažia eliminovať jadrovým „nonono“. Aj potom, ako ten príslovečný zlodej, by Rusko ukázalo na toho druhého a kričalo by „to on začal“! My sme sa len bránili! Podobne ako pred banderovcami v Mariupole, Izjume, Buči a inde…

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

834