Rusko pomohlo Severoatlantickej aliancii. Je však NATO skutočne zárukou proti ruskej agresii?

NATO založili v r. 1949 z troch dôvodov: tým prvým bola viacmenej pokorná prosba skupiny západoeurópskych štátov smerovaná k USA, aby zaistil ochranu západnej časti kontinentu pred ďalšou ozbrojenou hrozbou. Strach z Nemecka bol vtedy, aj po vojne, natoľko veľký, že mnohé krajiny neverili v možnosť mierumilovného Nemecka a požadovali ochranu od mocného strýka Sama za Atlantikom. To bol druhý dôvod.

Tým tretím dôvodom – a ako sa ukázalo oprávneným – bola obava zo Sovietskeho zväzu, ktorý ako víťaz druhej svetovej vojny prevzal po Nemecku žezlo hegemóna a hlavnej hrozby nekomunistickej časti Európy.

Moskva si po vojne postupne privlastnila ako satelity celú stredovýchodnú a juhovýchodnú Európu (tam sa jej to nepodarilo iba v Grécku, kde komunisti prehrali občiansku vojnu) a USA stáli pred dilemou: vrátiť sa po účasti v dvoch svetových vojnách k neutralite a izolacionizmu alebo si uviazať na krk nový chomút a riskovať vstup do ďalšej svetovej vojny kvôli európskym „babrákom“?

Definitívny koniec amerického sna o vznešenej izolácii

Nakoniec vo Washingtone zvíťazili proeurópske hlasy, lenže USA museli najskôr zmeniť svoju ústavu, ktorá nedovoľovala krajine vstupovať do vojenských paktov v čase mieru a zaviazali sa k obrane svojich bývalých koloniálnych pánov – Veľkej Británie, Francúzka aj Holandska. Svojím spôsobom to bola absurdná situácia, ale tak sa menia dejiny. Klinec do rakvy sovietskej voľnej jazdy smerom na západ Európy zabili československí komunisti februárovým prevratom v r. 1948. Už v apríli 1949 uvidela svetlo sveta Zmluva o NATO (nazývaná tiež Washingtonská zmluva), Aliancia začínala len s dvanástimi členmi. A Sovietsky zväz, podobne ako Rusko od počiatku 90. rokov, mal po chlebe.

Dnes má NATO 31 členov a vstup toho tridsiatehodruhého (Švédska) je na spadnutie. To vďaka ruskému vpádu na Ukrajinu. Čaká sa len na súhlas parlamentov Maďarska a Turecka. Maďarsko nebude zrejme predstavovať problém, v Turecku sa čaká na prezidentské voľby, ktoré sa majú uskutočniť o pár dní. Tam je totiž nemysliteľné, aby parlament hlasoval inak, než si želá súčasný prezident.

Je NATO zárukou proti Ruskej agresii?

Stopercentne určite nie, aj keď NATO má k dispozícii povestný článok číslo 5 Zmluvy. Tento mušketiersky článok je ale opatrný. Hovorí o tom, že v prípade ozbrojeného útoku proti ktorémukoľvek členovia Aliancie bude každý jej príslušník považovať tento útok ako útok na seba samého a uplatní právo na sebaobranu, individuálne alebo spoločne s ostatnými členmi.

Nikde tam výslovne nečítate, že NATO (individuálne alebo ako celok) bude brániť hranice Aliancie protiútokom. Dnešné obavy Poľska a pobaltských krajín, že po prípadnom víťazstve ruských síl na Ukrajine sa Rusko vrhne na ne, nie sú veľmi vierohodné. Bez ich členstva v NATO by už ruské vojská dávno okupovali Rigu, Tallin (tam by šli chrániť ruské menšiny) a možno aj Vilnius. Namiesto toho po druhej svetovej vojne ozbrojenou silou intervenovalo (ako ZSSR) vo Východnom Nemecku, v Maďarsku a v Československu. Vpadnúť do Západného Nemecka (napríklad pod zámienkou oslobodiť západonemeckú robotnícku triedu) sa neodvážilo. Dôvod? Členstvo v NATO a americké vojská rozmiestnené na západonemeckom území.

Nečlenovia NATO ako Moldavsko, Gruzínsko a Ukrajina to za postsovietskeho ruského režimu mali ťažšie, im sa agresia bývalého pána nevyhla. Máme teda iba akýsi empirický dôkaz: na členskú krajinu Aliancie sa Rusko (ZSSR) zatiaľ nikdy neodvážilo zaútočiť.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

703