Dnes má meniny: Cecília
Pred rokom sa Tatyany a Pyotra pýtali kamaráti, či by chceli mať svadbu? Odpovedali v rovnakej chvíli, avšak rozdielne. On povedal áno, ona nie. Viac o tom nehovorili. Poznali sa polovicu života, dva roky tvorili pár. Žili v Petrohrade, v Rusku. Tatyana považovala manželstvo za archaickú konvenciu, Pyotr sa k manželstvu prikláňal, no čakal na vhodný čas. Až prišiel 24. február 2022 a ruské jednotky vtrhli na Ukrajinu. Až vtedy pocítili, že teraz je správna chvíľa vziať sa.
“Pre mňa stojíme pred svetovou apokalypsou,” hovorí Pyotr, “a toto je niečo ako kotva, ktorú hodíte dopredu a dúfate, že vás to nejako vtiahne. Je to akýsi ostrov poriadku vo svete chaosu.”
Čoskoro si začali všímať – na sociálnych sieťach i v správach, že množstvo ďalších párov začalo organizovať rýchle obrady. V Petrohrade zaznamenali dlhé rady na registráciu, v Moskve sa v apríli zosobášilo 9 000 párov. A to je rekord za posledných 12 rokov.
Neistota a strach podnecujú
“Čím viac ľudí si myslí, že čokoľvek, čo príde, môže vážne zmeniť ich život, tým je pravdepodobnejšie, že budú robiť rozhodnutia o vzťahu,” zhodujú sa manželskí poradcovia i psychológovia. Poukazujú tiež na ďalšie veľké katastrofy, ktoré podnietili vlny svadieb, ako napríklad hurikán Hugo v roku 1989, cunami v Japonsku v roku 2011 či začiatok pandémie Covid-19.
Psychológovia vysvetľujú, že keď sa neistota stretne so strachom spôsobom, ktorý je príliš veľký na to, aby sa to dalo pochopiť, ľudia túžia po uzavretí – v tomto prípade po definovaní a spečatení svojej lásky. Je to podľa nich pokus zastaviť čas a pokus ovládať aspoň to málo, čo ovládať môžu. Útokom Ruska na Ukrajinu sa ale vojna stala katalyzátorom manželstva nielen z psychologických, ale aj z praktických dôvodov.
Pragmatické dôvody sú teraz iné
Asi po dvoch rokoch randenia si Kirill a jeho terajšia manželka Katya hľadali spoločný byt v Moskve, keď Rusko napadlo Ukrajinu, rodisko Kirillovho otca.
“Prvý deň vojny sme boli šokovaní,” hovorí 27-ročný Kirill. “Druhý deň vojny sme sa báli. Tretí deň vojny sme sa rozhodli, že sa musíme presunúť inam.”
Kremeľ dodnes trvá na tom, že jeho útoky na Ukrajinu sú “špeciálnou vojenskou operáciou”, pričom nové zákony hrozia desaťročným väzením tým, ktorí to nazývajú vojnou. V jednom momente sa Kirill a Katya ocitli v tom, že konečne diskutujú o manželstve – pre prípad, že by jedného z nich zatkli.
“Manželku aspoň budem častejšie vídať vo väzení,” vtipkuje Kirill. Bol to pochmúrny vtip. Až na to, že to vtipom v skutočnosti nie je.
Iné páry spomínajú fámy, že ruská armáda by mohla mobilizovať všetkých mužov v celom štáte. Manželky majú väčší prístup ako priateľky k návštevám nemocnice, vojenským horúcim linkám, finančnej podpore, ale aj márniciam.
Opierajú sa o lásku uprostred vojny
Kirill a Katya sa pripojili k desiatkam tisícov Rusom, ktorí utiekli do susedného Arménska a Gruzínska. Potom Katyin medzinárodný zamestnávateľ zatvoril svoju ruskú kanceláriu a ponúkol jej novú prácu v Dubaji. Kirill tam mohol bývať len ako jej manžel.
Obaja sa ponáhľali vziať sa do gruzínskeho hlavného mesta Tbilisi. Cestou na registráciu čírou náhodou narazili na priateľov, ktorí sa nechali naverbovať ako svedkovia. Šesť hostí sa spojilo na večeru, aby si pripili na svoje nečakané manželstvo. ”Vzhľadom na okolnosti to bola dokonalá svadba,” hovorí Kirill.
Tatyana a Pyotr tiež neplánovali pozvať nikoho na nečakanú svadbu. Ale ako to chodí, priatelia sa to dozvedeli a z udalosti, ako to povedal Pyotr, začala vyrastať zvyčajná výzdoba kytíc a fliaš šampanského.
Na mestskom portáli si pár vybral dostupné miesto na registráciu v utorok večer. Dokonca našli najhistorickejšiu sobášnu sieň v Petrohrade. Zosobášili sa pod jeho vysokými zdobenými stropmi, obklopení starým mramorom a hŕstkou najbližších priateľov. Tatyana v bielom plátne, Pyotr v džínsoch.
“Myslím, že to zvládame len s pomocou lásky,” hovorí Tatyana. Uprostred zúfalstva, neporiadku a nezhôd “aspoň budeme vedieť, že sme rodina.”