Rusi ako národ vymierajú podobne ako Slováci, ale potravy pre vojnu tam bolo vždy dosť

Ruská verejnosť zrejme už vojnu svojej vlády proti Ukrajine až tak veľmi neschvaľuje, ale skutočné nastavenie mysle radového ruského občana k tejto otázke je nezistiteľné. Jedinú nezávislú inštitúciu na výskum verejnej mienky v Rusku, Levada-Centrum (založenú sociológom Jurijom Levadom), už ruské úrady stačili včas zrušiť ako „štvavú“, „nepriateľskú“, „agentskú“ a platenú z peňazí v zahraničí.

Inými slovami, spoľahlivý prienik do myslenia ruského občana neexistuje a tento občan si navyše musí dávať pozor, aby verejne proti špeciálnej vojenskej operácii nič negatívne nepovedal. Tresty za takú vlastizradu a „porazenectvo“ padajú v Rusku denne, sú drakonické a absurdných paragrafov trestného zákonníka má ruská justícia v zálohe dosť. A ak by nejaký paragrafík ešte chýbal, dá sa ambulantne vycucať z prsta cez noc. Pre istotu sa adaptoval aj dlho vzdorujúci list Коммерсантъ, ktorý sme kedysi radi čítali.

Ľudí stále dosť, ale vodky ešte viac

Rozdiel medzi dožitím obyvateľa a obyvateľky Ruska činí dokonca podľa oficiálnych ruských údajov trinásť rokov v prospech žien. Napriek tomu ruské ministerstvo obrany krmí front mužmi neúnavne. Straty na ľudskej sile sú nepochybne obrovské, ale presných počtov sa nedopátra, ukrajinské údaje nie sú overiteľné a Rusko v tejto oblasti trpí genetickou poruchou. Klame, len sa práši! Prinajmenšom od čias potemkinovských dedín. O druhej svetovej vojne alebo vojnách vo Vietname, Afganistane a inde radšej mlčať.

Značná časť medzinárodných expertov v zápolení medzi Ukrajinou a Ruskom nedáva Ukrajine veľké šance a opiera sa o rozprávkovo bohaté surovinové zdroje Ruska ako najbohatšej krajiny sveta a na inflačnú hodnotu ľudského života v ruských dejinách vôbec. Ukrajine navyše nesmierne škodí nemožnosť preniesť vojnu do hĺbky územia nepriateľa. Predovšetkým USA rozhodnutie o povolení používať svoje rakety dlhého dosahu napr. neustále predlžujú, aj keď mnohé západoeurópske krajiny by rady súhlasili. Absurdné, Rusi môžu ničiť civilnú ukrajinskú infrakštruktúru aj vo Ľvove a zabíjať Ukrajincov po celom ich území, Ukrajinci si na Moskvu americkou raketou vystreliť nesmú. Sám Európsky parlament princíp „oko za oko“ práve pred pár dňami posvätil, ale Európsky parlament je tu malý pán. Mnoho zbraní sa vyrába v európsko-americkej koprodukcii, takže bez amerického súhlasu taký francúzsky prezident či britský premiér, ktorí volajú po vyváženosti, majú po chlebe. Ak povolenie nedá Joe Biden, Donald Trump už vôbec nie.

Rusko navyše kontruje podobne ako kedysi Nemecko, keď začalo prehrávať druhú svetovú: Buď nám necháte to, čo sme si nakradli, alebo nastane svetová skaza a my do nej strhneme nielen vlastný národ, ale s ním aj vás!

Domotanými zjašencami ako hovorcom Kremľa Peskovom alebo zastupujúcim predsedom Bezpečnostnej rady Ruska Medvedevom sa to v tejto agresívnej krajine len hmýri. Veď, hovoria, nechceme nič iné ako urvať si kus cudzieho územia. Čo je na tom? To sme predsa robili po celé svoje dejiny. Nebudeme predsa tak blbí ako Američania, ktorí už dvakrát odmietli výsledky referenda obyvateľov Portorika o pripojení k USA…

Ale aj ľudia sa Rusku míňajú, niektorí tam musia aj ostať

Lenže Rusko nielenže vymiera, muži umierajú vo všetkých vekových kategóriách veľmi asymetricky aj v najchudobnejších oblastiach, odkiaľ putinovská garnitúra ženie mladých chlapcov na smrť. Tam majú muži, ktorí tam ostali, veľmi priaznivý výber žien. Podobne ako nemeckí muži po druhej svetovej, ktorí neboli pozabíjaní alebo v zajatí. Ak k tomu v Rusku prirátame chronicky známu zlú vodkovú životosprávu a katastrofálne zdravotníctvo práve v tých najchudobnejších oblastiach, ruský „kanónenfutr“ pre ukrajinský front nie je nevyčerpateľný.

Obe strany majú momentálne vďaka dronom zabetónovanú obranu a vedia, čo nepriateľ chystá. Bez ohľadu na ukrajinskú operáciu v Kurskej oblasti Rusi dnes potrebujú početnú prevahu, čisto aritmeticky, tak 3:1. A straty sú údajne tak tisíc mužov vyradených z boja denne. Viac a viac vojakov musia Rusi ponechávať na dobytých územiach. Čím viac sa pohnú západným smerom, tým zúrivejšia partizánska vojna zo strany Ukrajincov ich čaká. Gerilova vojna v Pobaltských krajinách po ich anexii Sovietsky zväzom môže slúžiť ako vzorka.

Rusko musí nahradiť straty všeobecnou mobilizáciou, inak budú mať problém. Nemôžu povolať všetkých mužov: v mestách tohto štátu s rekordne vysokou zločinnosťou (v porovnaní s USA alebo Slovenskom) musia ostať požiarnici, policajti, popolári, fyzicky zdatní robotníci, pracovníci civilnej infraštruktúry ako inžinieri, lekári, šoféri a vlastne aj ploditeli, aby Rusko nezačalo vymierať ešte strmším tempom. Ak to všetko majú zvládať ženy, potom sa ruská propaganda musí prestať hrať na špeciálnu operáciu, vyhlásiť vojnový stav a po vzore Jožka Goebbelsa začať vykrikovať niečo o totálnej vojne.

A do nekonečna sa vojna nedá pedlžovať ani z finančných dôvodov. Aj vojakov a pracovníkov vojenského priemyslu treba vyplatiť. Zatiaľ sa to Kremľu darí pokrývať drancovaním prírodného bohatstva. Svoje robia i západné sankcie, ktorým sa Rusko vysmieva (vraj mu naopak pomohli), ale sankcie dlhodobo nikdy nikomu nepomôžu. Rusko, ako vždy už toľkokrát, bezostyšne blafuje, vydiera a klame. Ale iste, nechajme sa prekvapiť. Veď keď dobyli Bachmut, zrovnali so zemou Mariupol, „vygenocídovali“ Buču a celý rad dedín a mestečiek, možno už zajtra budú pochodovať po Kresčatiku. Ale potom pozor na ukrajinských snajperov v oknách a kanáloch. Ukrajinci si svoj štát, také mám tušenie, už tak ľahko vziať nedajú.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

570