Referendum o EÚ v Moldavsku Rusko nevyhralo, ale EÚ nemôže jasať. Kto by už chcel brať chudobných do bohatého klubu?

V nedeľu, ak rátame dobre, tak 20. októbra, sa v Moldavskej republike konalo spojené referendum. Jedno sa týkalo voľby prezidenta a súčasne s tým prebehla aj voľba o „zaradení vstupu Moldavska do Európskej únie do ústavy“.

Štatisticky to dopadlo dobre: tesná, ale len veľmi tesná väčšina (50, 38 %) Moldavčanov sa vyjadrila pozitívne za vstup do EÚ, 49, 62 % proti. Nie je to práve úžasný výsledok, ale povedzme, že vôla ľudu o vlások zvíťazila. A to v krajine, ktorá je doslova prešpikovaná postkomunistickým myslením, ruskými fízlami a infiltráciou bezpečnostných zložiek bývalým veľkým bratom.

Trochu osobne: Raz som v Kišiňove z hotela poslal na Slovensko pohľadnice (čo mávam vo zvyku) s textom zhruba, že z jedinej krajiny v Európe, kde ešte oficiálne vládnu komunisti, najviac ľudí uteká. Písal som po slovensky. Nikomu ale žiadna pohľadnica neprišla. Poučil som sa. Z toho istého hotela som asi o rok poslal pohľadnice s krátkym textom „pozdravujem z najkrajšej krajiny v Európe“. Všetky kartky adresátom dorazili bleskurýchlo.

A dovolím si ešte jednu osobnú poznámku. Na jednej konferencii (tiež v Kišiňove) sa domáci hostitelia, hoci platičmi boli Nemci, pozastavili nad názvom podujatia, ktorý znel: Moldavsko do EÚ? Pohoršovalo ich to kritické znamienko zvané otáznik. Dva roky predtým sa tam totiž konala podobná konferencia s názvom Moldavsko do EÚ. Vtedy ešte bez otáznika. V nedeľu 20. októbra sa však Moldavčania rozhodli, že chcú vyciciavať tú bohatšiu časť Európy a vstúpiť do EÚ. Moldavsko je chudobincom Európy a môže sa pochváliť vyznamenaním najnižšieho indexu ľudského rozvoja v postkomunistických krajinách. Slovensko (už v EÚ) je na tom lepšie, iba desať percent mladých ľudí odchádza pracovať z tejto krajiny národného komunizmu (ten termín prosím sprostredkovane cez médiá od pána poslanca NR SR Františka Mikloška) do zahraničia.

Voľby sú iba voľby

Nie je to nič záväzné, to ešte Maia Sanduová musí vyhrať prezidentstvo v druhom kole volieb. Ale v ústave Moldavskej republiky už „vôľa ľudu“ bude zakotvená. Rusko môže tvrdiť, že to neplatí, lebo to bolo o „chlp“ a nie na 99, 99 %, moldavskí „eurounionisti“ budú namietať, že ruská antipropaganda neuspela, získali predsa v percentách absolútnu väčšinu. Ruská propaganda a korupcia nepochybne v Moldavsku zabodovali, ale ako to už býva zvykom, nič sa nedá dokázať.

A voľby? Veď o rok či dva môžu byť ďalšie a aj keď to nebude na 99, 99 %, bude sa to k tomuto numeru dosť blížiť k ruským prezidentským voľbám. Ibaže v neprospech vstupu Moldavska do EÚ.

Problém Moldavska – Podnesterská republika

Moldavsko chce vstúpiť do EÚ, o integrácii do NATO sa mu môže len snívať. To už by bola červená farba na farboslepého býka. Teritórium NATO už je pre ruský „revanšizmus“ (tak predsa bývalí Sovieti nazývali terajších seba samotných) zakázaná zóna. Do tej sa dostanú iba za cenu ďalšej svetovej vojny. Tú najväčšiu už so svojimi nemeckými kamarátmi kedysi rozpútali.

Želiezko v ohni predstavuje pásik moldavského územia nazývaný Podnesterská republika. Obývajú ju importovaní Rusi podobne ako Kaliningradskú oblasť. Okrem Ruska ju neuznáva nikto iný, Moldavsko ju označuje za „územie, ktoré nie je pod kontrolou Kišiňova“. Inak, Podnestersko je asi desatina rozlohy Slovenska s možno desiatimi percentami obyvateľstva Slovenskej republiky. Má svoje symboly ako vlajku, hymnu, ruštinu ako úradný jazyk číslo jedna, má svoju armádu (ona je to ruská armáda) a vydáva dokonca vlastné cestovné pasy.

Lenže Moldavsko si túto časť svojho územia nárokuje len symbolicky, čiže vstupu do EÚ by to nemalo prekážať. Na rozdiel od vstupu do NATO je tu Rusko bezmocné. Moldavsko má svoju „teritoriálnu integritu“. Ale existujú stovky iných argumentov z ruskej strany na to, ako zabrániť „agresii“, na to nemusíme byť zrovna znalcami fínskych dejín.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

225