Raz si Číňania a Američania sadnú za stôl a budú sa baviť o budúcnosti sveta. Rusko pri stole nebude, ale dobytie Ukrajiny mu tŕn z päty nevytrhne

Sused Slovenka, Ukrajina, hrdinsky bojuje o svoj sen, ktorý sa volá nezávislá Ukrajina a „derusifikovaný“ ukrajinský jazyk. Kartami v tomto sne zamiešala nová americká administratíva, ktorá Kyjev súri, aby prijal „prímerie“, t. j. aby kapituloval. Aby sa vzdal Krymu a okupovaných východných území. A veru, na východe Ukrajiny ruských „inváznikov“ s orgovánmi nikto nevítal. Rozbili aj to, čo sa už pokaziť nepodarilo.

Otázka teraz znie, či na kšeft medzi Trumpom a Putinom Ukrajina pod vedením Zelenského pristúpi. Vyzerá to tak, že nič iné jej neostáva. Pohodlná Európa ju pred ruským imperializmom nie je schopná ochrániť, príliš sa „socializovala“. A každý vie, že Rusko nikdy nijakú dohodu nedodrží. Zúfalo chcie sedieť pri jednom superveľmocenskom stole, odkiaľ ho Číňania a Američania vykopli. Devíza „sme najväčší“ (geograficky), dali sme svetu Mendelejeva, geniálnych biológov, kozmonautov a hokejistov patrí skôr do zábavky pre pamätníkov starých čias. Stačí si prečítať Veľkú sovietsku encyklopédiu, predchodcu dnešnej wikipédie, kde zistíte, že na to, čo nevymysleli Nemci, už dávno prišli Rusi. O cene za túto pofidérnu historickú veľkosť nech radšej diskutujú historici, nie analytici.

Kyjev súhlasí so zastavením bojov, nič iné mu neostáva

Ukrajina stratila Krym a neubránila východ svojej krajiny, kam Rusko nalieva svoj materiálny a ľudský potenciál „až do posledného Rusa“ (najlepšie z chudobných a menšinových oblastí). Áno, Charkov, pár tuctov od ruských hraníc, sa zatiaľ drží a stále tam na obrovskom námestí dominuje socha veľkého podvodníka, akéhosi Lenina. Raz som tam okolo polnoci neudržal inkontinenciu a išiel som ho obšťastniť. Lenže nový pánbožko bol osvetlený a oportunisticky som neriskoval, odbavil som sa radšej na schodoch vedúcich k svetovému vodcovi proletariátu. Nechcem krivdiť iným bradatým mesiášom z prvomájových sprievodov, ale Uljanov bol jednoznačne najvýznamnejším z nich. Mimochodom, do hotela obďaleč som sa vrátil s úsmevom, zdravý, živý a plný optimizmu pri príprave rannej prednášky. A prvá otázka študentov po prezentácii znela: „I što vy dúmajete o V. I. Leninu“? No toľko chvály na najväčšieho Rusa v dejinách ešte nepočuli. Oportunisticky som využil pasáže z geniálneho dielka Uljanova („Materializmus a empiriokriticizmus“), kde si Uljanov mýli argumenty s vulgárnymi nadávkami na ideologických súperov. Kto polemizuje s marxizmom, je hajzel!

O nás bez nás

V týchto dňoch sa bude Ukrajina iba prizerať, ako o jej budúcnosti budú rozhodovať dve nukleárne mocnosti. Jedna chradnúca a upadajúca, druhá zatiaľ kvitnúca. Ruské drony nad Ukrajinou to však nezastaví a EÚ je ten posledný hráč, ktorý do toho bude mať čo povedať. Vybombardovaná Ukrajina je tým posledným hráčom v tejto nechutnej šachovej partii. Iste, americký prezident je tam od toho, aby zabránil jadrovej vojne s najväčším vlastníkom nukleárnych zbraní, ktorý sa ich použitím nezakryte vyhráža, „ak nám nedáte“. Ukrajinci ako národ a štát sú na odstavnej koľaji. Nie je to prvý ani poslednýkrát, ale myslíte si, že sa Ukrajinci tak ľahko vzdajú svojho sna? Samozrejme, ani členstvo v EÚ a v NATO nie je med lízať. Ale nie je to zlý začiatok pre národ, ktorý prežil a obnovuje svoj jazyk.

Autor je bezpečnostný analytik.

182