Dnes má meniny: Klement
Rusko v utorok spustilo vlnu raketových útokov na mestá po celej Ukrajine, ktoré zasiahli obytné budovy a vyradili elektrinu v mestských oblastiach, čo je jeden z najintenzívnejších leteckých útokov vojny.
Prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že ruská paľba zahŕňala 85 rakiet v priebehu niekoľkých hodín v utorok popoludní a večer.
K útokom došlo deň po tom, čo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov schválilo rezolúciu, podľa ktorej by sa Rusko malo zodpovedať za vojnu, ktorú vedie na Ukrajine, a malo by byť povinné zaplatiť reparácie. A práve minulý piatok Rusko utrpelo veľký vojenský neúspech, keď bolo nútené ustúpiť zo strategicky dôležitého južného mesta Cherson.
Ukrajina zostrelila niektoré z prilietajúcich rakiet, iné však dosiahli svoje ciele okrem iného v hlavnom meste Kyjev, severovýchodnom Charkove, západnom meste Ľvov a južnom meste Odesa.
V Kyjeve boli podľa starostu Vitalija Klička zasiahnuté najmenej dve obytné budovy a najmenej jeden človek zahynul.
Primátor tiež povedal, že približne polovica hlavného mesta je bez prúdu.
Severovýchodné mesto Charkov bolo podľa tamojších predstaviteľov taktiež bez prúdu.
Jedna z rakiet zrejme dopadla do Poľska
Má ísť o oblasť Przewodów a zasiahnuté mali byť sušiarne obilia. Udalosť vyšetruje polícia i armáda. Poľský premiér Mateusz Morawiecki už zvolal mimoriadny Výbor Rady ministrov pre národnú bezpečnosť a obranu. „Vzhľadom na krízovú situáciu nariadil predseda vlády Mateusz Morawiecki po porade s prezidentom Andrzejom Dudom stretnutie na Úrade národnej bezpečnosti s členmi Výboru pre záležitosti národnej bezpečnosti a obrany. Akékoľvek informácie, ktoré budú predložené výboru, budú podľa možnosti čo najskôr sprístupnené verejnosti. Apelujem, aby sme dovtedy nezverejňovali nepotvrdené informácie,“ oznámil médiám hovorca vlády.
“Žarty bokom, situácia je vážna. “Niečo” spadlo na Przewodów v okrese Hrubieszów. Dvaja ľudia sú mŕtvi. Kráter ukazuje na raketu crusie, ktorá mohla zablúdiť,” reagoval na Twitteri politológ Jaroslav Wolski.
Ide tak o prvú raketu na území členského štátu EÚ a územia NATO. Viac informácií v tejto chvíli nie je dostupných, s veľkou pravdepodobnosťou ale ide o raketu mierenú na Ľvov, ktorá zmenila smer, nie o cielený útok.
Tieto informácie potvrdila aj Lotyšská vláda, ktorá je pripravená stáť na strane Poľska. Pre CNN sa Pentagon vyjadril, že informácie eviduje a preveruje, ale nevie ich momentálne potvrdiť.
Sled udalostí:
12:22 – Kremeľ v stredu ocenil rozvážnu reakciu Washingtonu po tom, čo raketa v utorok popoludní dopadla na územie Poľska a americký prezident Joe Biden vyhlásil, že je nepravdepodobné, že bola vypálená z Ruska. „V tejto chvíli by sa mala pozornosť venovať rozvážnej a profesionálnejšej reakcii americkej strany,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
11:30 – V súvislosti s pokračujúcou ruskou agresiou daruje Slovensko Ukrajine ďalší vojenský materiál v súhrnnej hodnote 3 588 929 eur. Návrh, ktorý predložilo Ministerstvo obrany SR, schválila v stredu vláda. Rezort obrany pripomína, že dar nadväzuje na predchádzajúce dodávky, ktoré boli príspevkom SR v rámci medzinárodnej podpory Ukrajine v jej obrane voči ruskej agresii.
11:07 – Joe Biden potvrdil, že výbuch v Poľsku spôsobila ukrajinská raketa protivzdušnej obrany.
8:21 – „Žiadna armáda nedisponuje systémom protivzdušnej obrany, ktorý by ochránil územie celej krajiny,“ reagovalo Generálne veliteľstvo Ozbrojených síl Poľskej republiky. Úlohou systémov protivzdušnej obrany je podľa poľskej armády ochrana kritickej infraštruktúry.
7:00 – Podľa predbežných zistení sa raketou, ktorá zasiahla Poľsko, zrejme Ukrajina snažila zostreliť ruskú strelu, píše agentúra AP s odvolaním sa na svoje zdroje. Poľská vláda už predtým oznámila, že raketa je ruskej výroby, no nešpecifikovala, kto ju vystrelil.
6:06 – Podľa dostupných informácií dopadli včera na územie Poľska celkom dve rakety. Kým prvá zasiahla sušiarňu obilnín a zabila dvoch ľudí, druhá dopadla zhruba o dva kilometre ďalej v neobývanej oblasti a škody nespôsobila.
6:02 – Raketa, ktorá v utorok dopadla na územie Poľska pri hraniciach s Ukrajinou, zrejme nebola vypálená z Ruska. Povedal to v stredu americký prezident Joe Biden, pričom sa odvolal na trajektóriu rakety. Biden dodal, že spojenci podporia Poľsko pri vyšetrovaní okolností incidentu, ktorý si vyžiadal dve obete na životoch.
0:30 – Na územie Poľska dopadla raketa vyrobená v Rusku, uviedlo poľské ministerstvo zahraničných vecí. Nešpecifikovalo však, kto raketu vystrelil. V súvislosti s týmto incidentom si predvolalo ruského veľvyslanca vo Varšave.
23:41 – Poľský prezident Andrzej Duda bude o situácii hovoriť aj s americkým prezidentom Joeom Bidenom.
23:15 – Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg zdôraznil, že je dôležité zistiť fakty, čo v Poľsku spôsobilo „explóziu“, ktoré si vyžiadala obete na životoch.
23:02 – Poľsko zvyšuje úroveň pohotovosti niektorých jednotiek svojej armády. Varšava zároveň zvažuje aj aktiváciu článku 4 Severoatlantickej zmluvy, čo by znamenalo konzultácie medzi spojencami NATO. Oznámil to hovorca poľskej vlády Piotr Müller, ktorého cituje agentúra PAP aj denník The Guardian.
22:59 – Prezident Ukrajiny, Volodymyr Zelenskyj obvinil Rusko z odpálenia rakiet na územie Poľska. Tento nateraz nepotvrdený čin nazval „veľmi výraznou eskaláciou“ konfliktu. Informuje stanica Sky News.
22:10 – „Moje zdroje v (bezpečnostných) službách tvrdia, že to, čo zasiahlo Przewodów, sú s najväčšou pravdepodobnosťou pozostatky rakety zostrelenej ukrajinskými ozbrojenými silami,“ napísal Mariusz Gierszewski, redaktor poľského Radia ZET.
21:52 – „Informácie o dopade rakiet na územie Poľska sú znepokojivé a prirodzene vzbudzujú obavy. Počkajme však na zhodnotenie celej situácie v najbližších hodinách. Dôverujem tomu, že reakcia nás a našich spojencov bude rozvážna, rozumná a primeraná. Vyjadrila som prezidentovi Andrzejovi Dudovi podporu a solidaritu poľskému ľudu,“ reagovala prezidentka, Zuzana Čaputová.
21:18 – Rusko tieto informácie označilo za „úmyselnú provokáciu s cieľom vyhrotiť situáciu“. Reakciu prinieslo Sky News.
21:06 – Slovenská republika bude v reakcii na túto udalosť stáť pri našich poľských spojencoch.
Severoatlantická aliancia prijme kroky pre posilnenie obrany svojich členov a vyšle Ruskej federácii jasný signál, že prípadné pokračovanie bude mať následky. Minister obrany Jaroslav Naď nateraz nepredpokladá aktiváciu čl. 5 Washingtonskej zmluvy (kolektívna obrana).
Šéf rezortu obrany Jaroslav Naď bezodkladne po prijatí správy o udalostiach v Poľsku informoval o situácii najvyšších ústavných činiteľov, ktorí sú v intenzívnom kontakte, a tiež ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
„Nateraz predpokladáme, že Poľsko požiada v zmysle čl. 4 Washingtonskej zmluvy konzultácie medzi spojencami, ale nepredpokladáme, že bude požadovať reakciu v zmysle článku 5. Logickým krokom by bola požiadavka na ďalšie posilnenie ochrany spojeneckých krajín na východnom krídle NATO. Slovenská republika bude určite stáť pri našich poľských spojencoch a bude požadovať adekvátne konanie aj zo strany Ruskej federácie tak, aby sa takéto niečo už nikdy neopakovalo,“ uviedol Jaroslav Naď. Zároveň avizoval posilnenie bezpečnosti slovenských hraníc a vzdušného priestoru, pričom zdôraznil dôležitosť členstva v Severoatlantickej aliancii.
V súvislosti s udalosťami v Poľsku vyzval verejnosť na zachovanie pokoja. „Samozrejme, Poľsko musí reagovať na fakt, že došlo k usmrteniu jeho občanov, na druhej strane si však všetci uvedomujeme citlivosť celej situácie. Chcem preto ukľudniť verejnosť. Spojenci naprieč Alianciou sú v nepretržitom kontakte a robíme maximum pre ochranu našich obyvateľov,“ uviedol minister Naď.
“Spojené štáty dôrazne odsudzujú najnovšie raketové útoky Ruska proti Ukrajine,” povedal poradca pre národnú bezpečnosť USA Jake Sullivan, ktorý sa zúčastnil na summite G20 na Bali v Indonézii.
“Spojené štáty a naši spojenci a partneri budú Ukrajine naďalej poskytovať to, čo potrebuje na svoju obranu, vrátane systémov protivzdušnej obrany. Budeme stáť pri Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné,” povedal Sullivan.
Zelenskyj v utorok na videu hovoril s G20 a povedal, že jeho krajina je odhodlaná získať späť celé svoje územie, ktoré obsadilo Rusko.
”Aby sme oslobodili celú našu zem, budeme musieť ešte chvíľu bojovať,” povedal Zelenskyj.
Existuje niekoľko medzinárodných výziev na mierové rozhovory s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine. Zelenskyj však poznamenal, že tieto dve krajiny dosiahli dočasné dohody po prvej invázii Ruska v roku 2014.
Rusko podľa neho využilo toto obdobie relatívneho pokoja na vojenské preskupenie. ”Nedovolíme Rusku, aby na nás čakalo a budovalo svoje sily,“ povedal Zelenskyj.
Vo svojom prejave opakovane označil G20 za „G19“, pričom vyhlásil, že Rusko by malo byť vylúčené.
Rusko sa obracia na letectvo
Keďže ruské pozemné sily neboli v posledných mesiacoch schopné dosiahnuť veľký pokrok a v mnohých prípadoch boli výrazne zatlačené, Rusko sa čoraz viac spolieha na letecké útoky.
Rusko v októbri spustilo ťažkú bombardovaciu kampaň proti ukrajinským energetickým systémom, pričom podľa ukrajinských predstaviteľov poškodilo približne 40 % elektrického systému krajiny.
Ukrajinskí robotníci sa snažili opraviť poškodenú elektrickú sieť. Mnohé časti krajiny vrátane hlavného mesta však trpeli výpadkami elektriny na hodiny každý deň, dokonca aj pred posledným útokom.
Ruské nálety prichádzajú v čase, keď teploty rýchlo klesajú a nastáva dlhá studená zima.
Obmedzená ukrajinská protivzdušná obrana sa ukázala pri ochrane kľúčových vládnych a vojenských zariadení účinnejšia, než sa očakávalo.
Nedávna ruská kampaň sa však zamerala na takú širokú škálu civilných a energetických zariadení, že Ukrajina ich nedokázala všetky ochrániť.