Putinova vila je zrovnaná so zemou. Zostal po nej len prázdny pozemok, ukazujú to satelitné mapy. Aj to priniesol vojnový týždeň

V. Putin. Zdroj FOTO: pixabay

Vila ruského prezidenta zmizla zo zemského povrchu. Letné sídlo Vladimíra Putina pri Čiernom mori, ktoré stálo neďaleko mesta Soči a v jeho blízkosti sa nachádzalo aj malé letisko a heliporty, je zrovnané so zemou, informuje portál tn.cz s odvolaním sa na ruské exilové médium Proekt. Zrovnanie vily so zemou novinári doložili aj satelitnými snímkami, kde už luxusné sídlo nestojí. Podľa novinárov malo dôjsť ku preventívnej demolácii tohto objektu zrejme v prvej polovici tohto roka. Dôvodom jeho likvidácie mala byť obava z ukrajinských dronov, ktoré v uplynulých mesiacoch mierili na Soči niekoľkokrát. Išlo o sídlo, v ktorom zvyčajne V. Putin trávil cez 30 dní v roku a na návštevu tam pozval aj niekoľko svetových politikov.

Do roku 2030 sa Rusko môže pokúsiť zaútočiť na krajiny NATO, o hrozbe varujú nemecké bezpečnostné zložky. Moskva totiž prešla na vojnovú ekonomiku a vyzbrojuje sa tak masívne, že to prekvapuje mnohých vojenských expertov. Podľa Bruna Kahla, šéfa nemeckej spravodajskej služby BND, na ktorého slová sa odvoláva Ukrajinská pravda na základe článku v nemeckom Bundestagu, toto zbrojenie môže mať zásadný cieľ a okrem ťaženia na Ukrajine vzniká vážna hrozba útoku na niektorý zo štátov Aliancie. Varovanie prichádza aj pred rastúcim rizikom sabotáží, ktorými Rusko testuje, ako ďaleko môže zájsť.

Vojnový front. Zdroj FOTO: FB/Ukraine World

Do vojny na Ukrajine by sa mala po ruskom boku zapojiť Severná Kórea, informuje o tom na sociálnej sieti X ukrajinský prezident V. Zelenskyj. „Medzi hlavné veci patrila správa spravodajských služieb o zámeroch Ruska na jeseň a zimu. Je pomerne podrobná. Faktické zapojenie KĽDR do vojny. A tiež – vzťahy Ruska s niektorými ďalšími krajinami, ktoré, bohužiaľ, investujú do predlžovania vojny,“ povedal Zelenskyj vo videu a dodal, že ak sa do vojny na strane Ruska zapojí ktokoľvek, Ukrajina na to odpovie. Podobnú informáciu priniesol pred pár dňami aj portál Politico na základe informácií z Južnej Kórey a potvrdzujú to aj informácie webu RBK s odvolaním sa na zdroje z ukrajinskej armády o tom, že v rámci ruských vojsk vzniká prápor tvorený vojakmi Severenej Kórey. Aká vysoká je však miera motivácie týchto vojakov na bojisku, ťažko povedať, podľa informácií Ukrajinskej pravdy malo 18 severokórejských vojakov zbehnúť niekoľko kilometrov od ukrajinských hraníc. Podľa britského Guardianu ukrajinskí vojaci už niekoľko mesiacov hlásia, že na ich územie dopadajú severokórejské rakety KN-23, s ktorými majú pomáhať vojaci KĽDR.

Záchrana životov v zúriacej vojny prebieha doslova na kolenách. Zdroj FOTO: FB/Ukraine World

Ukrajina zakázala mobilizovať mužov vo veku 18 až 25 rokov, ktorých úrady uznali za nespôsobilých na vojenskú službu v mierovom čase. Ako informuje rtvs.sk, na Ukrajine prebieha už tretia vlna mobilizácie, od začiatku vojny tam platí zákaz opustiť krajinu pre mužov vo veku od 18 do 60 rokov. V Rusku je situácia odlišná, mobilizácia zatiaľ prebehla len jedna a žiadne úľavy tam neplatia. Po vyhlásení mobilizácie v roku 2022 z Ruska malo ujsť okolo milión mužov do zahraničia zo strachu pred povolaním do armády, ktorí sa obávajú do krajiny vrátiť z dôvodu trestov.

Rusko malo v prvom mesiaci vojny plánovať zhodiť na Ukrajinu jadrovú bombu, tvrdí to známy americký novinár Bob Woodward vo svojej najnovšej knihe Vojna. „Prezident Vladimír Putin vážne zvažoval použitie jadrových zbraní, aby sa vyhol veľkým stratám na bojisku,“ uvádza v knihe Woodward. Ako zistil, mal sa o tom dozvedieť Biely dom a Putinovi mal pohroziť rovnakou odvetou, informuje rakúsky portál oe24. Americký prezident Joe Biden mal Putina osloviť aj piamo, pričom jeho správa mala hovoriť o katastrofických dôsledkoch. Na jeseň v roku 2022 bolo podľa amerických tajných služieb použitie jadrových zbraní pravdepodobné na 50 %.

Pri ruských útokoch na civilnú infraštuktúru prichádzajú o strechu nad hlavou mnohí nevinní ľudia. Zdroj FOTO: FB/Ukraine World

V ruskom zajatí zomrela ukrajinská novinárka Viktórija Roščynová, ktorá od ruskej invázie na Ukrajinu informovala o dianí na východe krajiny. Informáciu potvrdil hovorca koordinačného štábu pre otázky zaobchádzania s vojnovými zajatcami Petro Jacenko. V lete minulého roka pripravovala reportáž na území obsadenom Rusmi a od toho času o nej nikto nepočul. Až v máji tohto roku Moskva priznala, že novinárku zadržiava, čo napokon potvrdili aj ruské úrady. Roščynová mala byť na zozname zajatcov určených na výmenu, zomrieť mala pri transporte z juhoruského Taganrogu do Moskvy.