Dnes má meniny: Cecília
U každého človeka reaguje vakcína inak. No u viacerých vyvoláva prudká reakcia zdanie, že telo si vytvára odolnejšiu imunitu proti vírusu. Odborníci s tým však nesúhlasia.
Vakcíny proti ochoreniu COVID-19 si prešli masívnymi klinickými skúškami, z toho dôvodu dlhodobé účinky neprichádzajú do úvahy, upozornila na to hlavná epidemiologička siete ProCare a Svet zdravia MVDr., Mgr. Jana Skalová.
U niekoho sa po podaní vakcíny objaví horúčka, bolesť svalov, zimnica či nadmerná únava, ktorá pripúta človeka k posteli. Iní bojujú po očkovaní s citeľnejšími vedľajšími príznakmi.
Mnohí sa spoliehajú, že prudká reakcia organizmu znamená vytvorenie odolnejšie imunity proti vírusu. Odborníci s tým však nesúhlasia.
Ťažšie to znášajú hyperreaktori
„Vôbec to spolu nesúvisí. Sú ľudia, ktorí po očkovaní nemusia mať žiadnu reakciu, napriek tomu si vytvoria dostatočnú a silnú imunitnú odpoveď. Potom sú takí, ktorí majú búrlivú reakciu, ale pokojne môžu mať aj slabú reakciu imunity,“ povedal pre Lidovky.cz Roman Chlíbek, predseda Českej vakcinologickej spoločnosti.
„Búrlivejšiu reakciu môžu mať takzvaní hyperreaktori. V minulosti napríklad boli títo ľudia očkovaní proti kliešťovej encefalitíde alebo inej chorobe a mali bolesť ramena, únavu, slabosť,“ vysvetlil Chlíbek.
Naopak, našli sa ľudia, ktorí mali výraznú reakciu na očkovanie proti chrípke, ale proti kliešťovej encefalitíde žiadnu.
Imunitná odpoveď
Podobne je to aj s imunitnou odpoveďou, ktorá sa u každého objavuje v rozličných časových intervaloch alebo sa ani neobjaví. U niektorých zareaguje už po prvej dávke, prípadne po oboch, u niekoho sa imunitná reakcia ani neobjaví. Aj predseda Českej lekárskej komory Milan Kubek potvrdzuje, že sila reakcie nesúvisí so silou získanej imunity.
Virologička Ruth Tachezy tvrdí, že nie je žiadna štúdia, ktorá by potvrdzovala súvislosť medzi mierou ťažkosti po vakcíne a pevnejšou imunitou.