Prieskum, ktorý vyvracia slová Trumpa, že Zelenskyj má na Ukrajine malú podporu. Čo ešte priniesol vojnový týždeň?

Šéf Kremľa Vladimír Putin a americký prezident Donald Trump sa nechali počuť, že ukrajinský prezident V. Zelenskyj je doma veľmi neobľúbený, má podporu len asi 4 percent ľudí a že by prezidentské voľby prehral, ak by sa konali teraz, v čase ruskej okupácie. Na druhej strane tvrdia, že víťazom volieb by bol Valerij Zalužnyj, bývalý veliteľ ukrajinských ozbrojených síl, ktorý aktuálne pôsobí ako veľvyslenec vo Veľkej Británii. Agentúra Survation uskutočnila vo februári na Ukrajine prieskum verejnej mienky prostredníctvom ineternetu (pre obtiažne zbieranie dát kvôli prebiehajúcej vojne), ktorý poukazuje na to, že by Zelenskyj voľby zrejme opäť vyhral. V prvom kole by získal 44 percent hlasov, dvakrát viac ako Zalužnyj, ktorý by skončil druhý. Na druhej strane, Zalužného prácu schvaľuje 70 percent opýtaných, Zelenského zase 52 percent. Čo sa týka dôvery, úradujúcemu prezidentovi dôveruje 52 percent opýtaných, kým Zalužnému o desať percent viac. Ako informuje tn.cz, čo sa týka samotnej vojny, 39 % opýtaných Ukrajincov si myslí, že krajina by mala vyjednávať o mieri tak rýchlo, ako sa dá. Rovnaké percento si myslí, že by boje mali pokračovať a Kyjev by mal vyjednávanie zvážiť, keď sa vojenský postup zastaví. Šestina opýtaných potvrdila, že by boje mali pokračovať, kým Ukrajina nevyhrá. Polovica opýtaných si myslí, že by Kyjev počas mierového jednania nemal dovoliť stratu svojho územia. Drvivá väčšina opýtaných uviedla, že by neverili mieru, ktorý dohodnú USA s Ruskom.

Kremeľ sa odmieta vzdať území, ktoré vzal Ukrajine. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vylúčil akékoľvek rokovania o štatúte piatich regiónov na východe a juhu Ukrajiny, ktoré Rusko formálne anektovalo. Ide o ukrajinský polostrov Krym, ktorý anektovalo v roku 2014, a po spustení ofenzívy Moskva v septembri 2022 oznámila anexiu štyroch ďalších ukrajinských oblastí – Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej. Podľa Peskova sa všetky tieto územia stali subjektmi Ruskej federácie a sú zapísané v jej ústave, takže sú neoddeliteľnou súčasťou Ruska. Ukrajina zase ako odvetu obsadila stovky štvorcových kilometrov územia v ruskej Kurskej oblasti, V. Zelenskyj preto načrtol možnosť „výmeny“ ovládaných území, to však Rusko odmietlo.

Donald Trump nariadil dočasne pozastaviť vojenskú pomoc Ukrajine. Týkať sa to má financovania nových dodávok zbraní, infomuje The Wall Street Journal, pričom sa má zvažovať aj zmrazenie dodávok zo zásob ministerstva obrany USA. Trump tak reagoval po neúspešnom rokovaní s ukrajinským prezidentom V. Zelenským, počas ktorého nenašli zhodu. Podľa očakávaní mali podpísať dohodu o nerastných surovinách, no rokovanie sa skončilo predčasne po ich slovnej roztržke. Trump i jeho viceprezident J. D. Vance vytýkali Zelenskému, že nie je dosť vďačný za už poskytnutú americkú pomoc Ukrajine, nemá záujem o mierové rokovania s Ruskom a zahráva sa s treťou svetovou vojnou, ukrajinský prezident zase žiadal bezpečnostné záruky pre svoju krajinu, ktorú okupujú ruské vojská.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predstavila plán na tzv. prezbrojenie Európy. Mal by umožniť mobilizovať celkovo až 800 miliárd eur na európsku obranu a poskytnúť pomoc Ukrajine, ktorá sa bráni ruskej agresii. Podľa šéfky komisie majú financie ísť na budovanie celoeurópskych vojenských kapacít a podporiť majú protivzdušnú a protiraketovú obranu, delostrelecké systémy, strely, muníciu, drony a obranné systémy proti nim. Súčasťou plánu REARM Europe je aj návrh na zvoľnenie rozpočtových pravidiel EÚ s cieľom umožniť členským krajinám zvýšiť investície do obrany bez postihu za nadmerný deficit rozpočtu. „Vďaka tomuto plánu budú môcť členské štáty výrazne zvýšiť svoju podporu Ukrajine,“ povedala Leyenová.

237