Skúsme začať s pojmami ako spravodlivosť a dokonca so vznešeným slovom „pravda“. Ak si prezeráte ruskú tlač, menovite Pravda.ru, nemôžete sa ubrániť dojmu, že pravda nie je odzrkadlením reality, ako vám povie každý jednoduchý logik.
Vo vyjadreniach slovenských politikov je jasne poznateľná politická krvná skupina: ľavicoví opoziční politici preferujú „konflikt“, „tragédiu“, už vôbec nie „agresiu“. Nie všetci zašli až tak ďaleko, aby vojnu označili za ruskú mierovú misiu, dnes špeciálnu vojenskú operáciu,
Podaktorí experti len čakajú, ako sa situácia vyvinie a vyhýbajú sa termínom ako bombardovanie a „raketovanie“. Sú to len útoky na strategické ciele a ukrajinská strana civilné obete vraj nadmerne zveličuje. Ale nezomierali civilisti pri vojne vo Vietname? Ibaže tam išlo o obranu južnej časti pred agresiou Sovietskeho zväzu a Číny a Severovietnamci zabíjali s veľkou chuťou svojich juhovietnamských súkmeňovcov len preto, že boli lojálni k vlastnej, hoci skorumpovanej vláde. Severný Vietnam zvíťazil, americkí „záchrancovia“ odišli a dnes sú slovenské mestá zaplavené vietnamskými prisťahovalcami. Len neviete, či sú zo severu alebo z juhu, keďže bežný Slovák má trochu problémy rozlíšiť identitu tónových jazykov.
Zlaté Slovensko?
Na Slovensku stoja verejnoprávne médiá za Ukrajinou a nemáme tu zatiaľ ruský model, podľa ktorého iba za označenie „vojna proti Ukrajine“ hrozí šikana, umlčanie, prepustenie z práce a trestný postih. Bude zaujímavé sledovať, ako sa ruské vedenie vysporiada s nedisciplinovanými ruskými športovcami, ktorí sa v prvých fázach mierovej misie všeobecne a neadresne vyslovovali proti vojne. Teoreticky mohli mať na mysli aj kritiku Ukrajincov, oni tiež vedú vojnu, ale pomýlení športovci to budú musieť vysvetliť domácim pánom, ak nemajú slušný bankový účet v zahraničí. Oveľa zarážajúca je však skutočnosť, že ruskojazyční Ukrajinci neodchádzajú na východ, ale na obrátenú stranu. Prečo sa tí napravení banderovci nechcú prichýliť do Ruska a idú zaťažovať rozpočty Poľska, Slovenska, Česka a iných krajín? Teda krajín, ktoré sa sotva otriasli z kovidovej pandémie a zažívajú neskutočnú infláciu? Veď ruských osloboditeľov by mali vítať orgovánmi ako v roku 1945 a nie vzdorom a pľuvancami, ako to robili Česi proti Nemcom v roku 1939. Dojemný sudetonemecký scenár, keď Nemci v pohraničí vítali nacistických vojakov so slzami v očiach a vzpriamenou pažou (chudáci ľaváci), sa na južnej a východnej Ukrajine nepodaril.
Ukrajinčina na Slovensku
Kto po Slovensku cestuje vlakom, nevyhnutne si v rýchlikoch všimne, že oznamy už nie sú iba v slovenčine a neskutočne sterilnej angličtine, ale aj v ukrajinčine, čo je veľmi sympatické. Z tých málo Ukrajincov, ktorí na Slovensku ostanú a nepohnú sa ďalej na západ, sa stanú jazykoví Slováci, ich deti dokonca bez prízvuku. Ukrajinu to však pri obnovení štátu oslabí a ukrajinčina sa opäť môže stať jazykom druhej kategórie, ktorý proti prestížnej ruštine stráca šancu. Z vlastnej skúsenosti viem, ako si ruskí Rusi robia z ukrajinčiny „srandu“. Je to podobné ako u Čechov, ktorí radi parodujú slovenčinu a myslia si, že sú vtipní. Poliaci tiež s obľubou napodobňujú „pepíkov“, teda Čechov a tiež si myslia, že je to vtipné. Nie je na tom nič zlé, ak je to vtipné. Lenže ukrajinčine ako jazyku ide o prežitie a to už nie je vtip, na Ukrajine orgovány zamrzli na polostrove Krym už v roku 2014.
Ivo Samson, bezpečnostný analytik