Prečo Rusko zostalo v 21. storočí také chudobné, hoci ide o štát s rozprávkovým prírodným bohatstvom?

Rusko bolo pre dávnejších cestovateľov a rojkov vždy záhadné. Obrovské, nepoznané a nepoznateľné. Najmä ruská „duša“ dokázala cudzincov vďaka ruskej literatúre vzrušovať. Pravda, len do chvíle, kým sa podaktorým podarilo túto krajinu aspoň trochu precestovať.

S nástupom satelitov a väčších možností navštíviť ZSSR a potom opäť Rusko už ruská „duša“ nikoho až tak nezaujíma. Ľudia zo Západu len žasnú nad chudobou, mizériou a biedou, v ktorej žil ruský a sovietsky človek a napokon naďalej žijú desiatky milióny ruských obyvateľov. V krajine, ktorá dala svetu toľko schopných a technicky geniálnych ľudí, vynálezov, prenikla ako prvá do vesmíru a ako prvá tiež vynašla okrem iného aj bezprecedentne dobre fungujúce koncentračné tábory a vodíkovú bombu. Dnes má najvyšší počet jadrovým bômb na svete. Niekoľko desiatok rokov bola pod značkou ZSSR dokonca jednou z dvoch svetových superveľmocí.

Prečo ostalo Rusko jedným z chudobincov sveta

Rusko je nesmierne bohaté na prírodné zdroje, má dvojnásobnú rozlohu ako USA, dvaapolkrát menej obyvateľov a netrpí preľudnením ako napr. Singapur. Naopak, etnických Rusov závažne ubúda, pôrodnosť je v kritickom stave a svoju lásku k vlasti Rusi prejavujú tým, že vo veľkom utekajú do krajín hnijúceho kapitalizmu, pričom zakladateľ Sovietskeho zväzu, istý Uljanov s krycím menom Lenin, sa v hnilobe rozkladá v mauzóleu v podzemnej pyramíde na moskovskom Červenom námestí.

Moderné Rusko, teraz už Sovietsky zväz, malo vždy poruke hŕbu argumentov, ako vysvetliť svoju zaostalosť, ak ju nejaký zvedavý sliedič identifikoval. V Sovietskom zväze biedu svojich občanov popierali, ako výstavnú skriňu ponúkali Leningrad a Moskvu, dnes k tomu pridali ešte Kazaň, Soči a niekoľko iných turistických pascí. Ak niekto objavil realitu, argumentácia znela: na vine je bývalý cárizmus, kapitalistami podporovaná občianska vojna, druhá svetová vojna, medzinárodné sabotáže západných imperialistov a keď ani toto nezaberá, nastupuje argument klímy. Rusko ako celok žije v mrazoch, preto sa mu nedarí.

Tu ale dochádza ku komickýmu komparatívnemu stretu napr. s večne zamrznutou Kanadou alebo s chladným Islandom.

Štatistické porovnanie s klimaticky zamrznutou Kanadou

(Štatistické údaje pochádzajú od Eleny Goldovej, politickej a ekonomickej analytičky, ktorá je rodáčkou zo ZSSR, momentálne žije v USA. Ekonomické dáta sú z novembra 2023.)

Klimaticky zamrznutá Kanada má polovičku rozlohy Ruska, 3, 5-krát menej početné obyvateľstvo (Kanada 39 miliónov, Rusko 146), oblasť teplej klímy je tam percentuálne ešte menšia ako v Rusku. Zatiaľčo kanadské HDP per capita vykazuje ročne 52 000 dolárov (amerických – USD), v Rusku je to v priemere 12 000 USD. Vzhľadom na vertikálne rozdeľovanie príjmov (to už Goldová nerieši) existuje obrovská priepasť medzi príjmami v Moskve a v zaostalých oblastiach. Kremeľské vyhováranie sa na klímu je smiešne. Desiatky miliónov Rusov žijú v najbohatšej krajine sveta v tom, čo sa v rozvojových krajinách nazýva „slumy“. Katastrofálne stavy predmestí už v samotnej Moskve a polorozpadnuté chatrče inde, v porovnaní s ktorými aj rómske osady na východnom Slovensku vyzerajú veľmi slušne.

Príčiny biedy v najbohatšej krajine sveta

Korupcia bola vždy sprievodným javom v Rusku, počas existencie Sovietskeho zväzu sa ešte prehĺbila. Utiecť pred ňou sa mnohí usilovali tým, že vstupovali do komunistickej strany, čo im zaisťovalo (iste, nie úplne všetkým) privilegovanejšie postavenie a možnosť vstupovať do mechanizmu politickej a obchodnej korupcie. Dnes korupcia v Rusku kvitne naplno, stala sa z nej norma, nie odchýlka od normy ako v spomínanej Kanade. Tí, ktorí majú blízko k tajným službám (najmä FSB – Federálnej bezpečnostnej službe), deklarujú hlasne lojalitu k režimu a podporujú „špeciálnu vojnu proti banderovcom“, si žijú lepšie ako tí, čo sa prostituujú. Keď sa kremeľskí ideológovia snažia ťarbavo vysvetliť systémovú chudobu priemerných Rusov, mlčia o nešváre zvanej systémová korupcia.

Dá sa povedať, že ak väčšina ľudí v prosperujúcich štátoch vyhľadáva lepší život, Rusi hľadajú koniec utrpenia.

Kameň úrazu – tretí útok na Ukrajinu

Prvý útok na Ukrajinu – na Krym – prebehol hladko a namaškrtil ruské militaristické kruhy. Druhý útok na Ukrajinu – na Donbas – už bol zložitejší a tiahol sa niekoľko rokov. Ten tretí, generálny útok na „banderovcov“, už bol a je katastrofou. Politicky aj ekonomicky. Nebol to ani tak útok na Ukrajinu, ale začiatok ruského džihádu proti USA s cieľom obnoviť rusko-sovietske impérium. Rusko vrhlo do bezodnej priepasti vojny, ktorú už nemôže vyhrať, obrovské ľudské a materiálne zdroje. Putin síce zábavne tvrdí, ako všetko na Ukrajine „ide podľa plánu“ a ako ruský priemysel rastie, ale je to zjavná lož. Možno až polovicu ruského HDP míňa Kremeľ na „špeciálnu vojenskú operáciu“ na Ukrajine. Ale to je odhad, presné čísla sa nedozvieme.

Čo sa dokáže zmerať je, že v minulom roku (2022) bola priemerná mzda v Rusku asi 16 300 rubľov (162 USD mesačne) a priemerný Rus zarobil (to sa netýka brutálnych kapitalistov) za hodinu práce 0, 96 USD, v USA to bolo 10 amerických, v Kanade 14 kanadských dolárov. Vojna na Ukrajine, kde „všetko ide podľa plánu“, ekonomicky vysáva Rusko podobne ako vojny, ktoré kedysi viedli USA vo Vietname, Iraku a Afganistane. Strata „ľudských zdrojov“ sa v Rusku radí až na okrajové miesto, nie sme v Izraeli.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

2 485