Prečo Islamský štát ide Putinovi a Rusku po krku. Pre vysvetlenie nie je potrebné chodiť ďaleko

Teroristický útok v metropolitnej oblasti Moskvy sa zapísal do dejín súčasného Ruska rovnako krvavými písmenami ako útok na moskovské divadlo Dubrovka v r. 2022 s najmenej 144 mŕtvymi a 382 zranenými (oficiálne ruské údaje) alebo teroristická dráma s rukojemníkmi v Beslane v roku 2004, kde boli straty na strane civilistov, najmä školákov, ešte vyššie.

Len niekoľko hodín po útoku 22. marca 2024 v Moskve zverejnil Islamský štát na všetkých možných svojich komunikačných kanáloch vyhlásenie, v ktorom sa útokom chváli. Ruská svetová propagandistická mašinéria sa spočiatku usilovala účasť Islamského štátu poprieť a zvaliť vinu na Ukrajinu a zodpovednosť za útok na Západ, špeciálne USA, ale svet tieto obvinenia príliš neohúril. Otázka znie: Prečo teroristické milície Islamského štátu vôbec napadli tak viditeľný cieľ v Rusku?

Kresťania, nekresťania a moslimovia v Rusku a vojny

Dnes (2024) žije v Rusku odhadom na 20 miliónov moslimov, čo na počet obyvateľstva (cca 140 miliónov vrátane Číňanov a príslušníkov nemoslimských menšín) nie je nutne ohromujúce číslo. Problém spočíva skôr v tom, že počet moslimov v Rusku prudko stúpa, zatiaľčo percentný podiel Rusov-Slovanov (kresťanov a post-kresťanov) na obyvateľstve permanentne klesá.

Už od konca 90. rokov minulého storočia sa Rusko v dôsledku brutálne vedenej vojny v Čečensku dostalo do pozornosti džihádistických organizácií. Po roku 2010 sa Rusko kvôli svojej podpore sýrskeho diktátora Bašara al-Assada stalo už výslovným nepriateľom Islamského štátu, po al-Kaide asi najvplyvnejšej organizácie vo sfére islamistického terorizmu. Islamisti sa mohli oprieť aj o „morálne“ argumenty, keďže ruské letectvo bombarduje sýrske dediny a podobne ako na Ukrajine zabíja nevinných civilistov. Tisícky ruských moslimov začali opúšťať Rusko a vstupovali do milícií Islamského štátu. K nim pribúdajú aj moslimovia z kedysi sovietskej Strednej Ázie. Ruština sa dokonca stala po arabčine druhým najpoužívanejším jazykom v radoch tejto organizácie. Už 31. októbra 2015 došlo k explózii ruského lietadla nad polostrovom Sinaj (224 obetí) a hoci sa k útoku okamžite prihlásil Islamský štát a západné spravodajské služby Rusku obratom ponúkli spoluprácu, známy kremeľský hovorca Dmitrij Peskov označil „stopu“ Islamského štátu za špekuláciu a odmietol akúkoľvek súvislosť tohto leteckého atentátu s intervenciou Ruska v Sýrii.

Rusko si v očiach Islamského štátu ani nepolepšilo tým, že čulo spolupracuje s Iránom a udržiava dobré vzťahy s afganským Talibanom. Na moslimskej teroristickej scéne ide o vážnych konkurentov, ktorí sa vzájomne na smrť nenávidia.

Ruské bezpečnostné orgány tak mali dosť času na to, aby sa na islamistické hrozby pripravili. Lenže od roku 2018 sa na príkaz Kremľa začali prednostne venovať aktivitám domácej opozície. Teda tej časti spoločnosti, ktorá nepredstavovala žiadne nebezpečenstvo pre obyvateľstvo, zato začalo ohrozovať Putinov režim.

Kremeľ nie je v ohrození, ohrozený je len ruský radový občan

Ruské úrady si akosi nevšimli, že v mesiacoch predchádzajúcich útoku na koncertnú halu v Moskve v marci 2024 sýrske vládne ozbrojené sily útočili na pozície Islamského štátu v Sýrii, pričom ruské letectvo zničilo množstvo sýrskych dedín. O civilné obete sa nikto vo svete nezaujíma. Že to neostane bez odozvy bolo síce jasné americkým spravodajským službám, ktoré ruskú stranu pred útokom varovali, lenže Rusko žilo v atmosfére po prezidentských voľbách, ktoré prekvapivo vyhral úradujúci prezident a získal famóznych 88, 5 % hlasov spokojných ruských občanov. 88, 5 % ešte nie je 99 %, ale tá cifra je už hrozivo takmer komunistická. Na hrozby Islamského štátu sa jednoducho nebral zreteľ.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

1 107