Podobnosť dnešného Ruska a v bývalého Nemecka vyráža dych. V oboch prípadoch sa objavil muž, ktorý začal tvrdiť, že všetko zmení

Pred 80 rokmi sa v Európe odohrávali posledné bitky 2. svetovej vojny a opäť sa objavuje otázka, ako sa Hitler dostal k moci. Túto otázku živí skutočnosť, že Európa sa vo viere vojny ocitla znova a horúčkovito pripravuje navyšovanie výdavkov na obranu. Opäť má pred sebou expandujúcu veľmoc, ktorá požiera tých malých a slabých okolo seba, pričom používa podobné alebo dokonca rovnaké argumenty ako tí, ktorí rozbehli vojnovú mašinériu v minulom storočí.

Všetko sa začína uchopením moci silným vodcom a neschopnosťou politických mechanizmov vzoprieť sa mu. Porovnanie situácie v dnešnom Rusku a v bývalom Nemecku až vyráža dych svojou podobnosťou. V oboch prípadoch išlo o nové štáty vytvorené revolúciou zdola a oba prehrali vojnu, čo brali ako obrovské poníženie. V oboch prípadoch sa objavil muž, ktorý začal tvrdiť, že všetko zmení. V oboch prípadoch títo muži použili silnú protizápadnú rétoriku, západní susedia boli „nepriatelia“, ktorí porazenému Nemecku, resp. dnešnému Rusku, ubližujú.

Pre Nemecko to boli najmä Británia a Francúzsko, ale aj malé Belgicko či Holandsko, pre Rusko začali byť nepriateľmi všetci, ktorí sa stali členmi NATO. Vytvorenie obrazu nepriateľa je dôležitým komponentom pri rozpútaní vojny z pozície „ponižovaných“ a pri manipulácii s verejnou mienkou. Oba štáty začali agresiou proti malým štátom a prisvojovaním si ich územia ako demonštráciu nového poriadku. Nové Nemecko, nové Rusko. Oba presviedčali vlastné obyvateľstvo, že ich kultúre hrozí nebezpečenstvo, najmä útok na jazykové práva ich menšín. Preto sa musia všetci pripravovať na vojnu. To, že vojnu v Rusku označili za vojenskú operáciu, je iba detail, všetci vieme, že to je veľká a krvavá vojna proti susednému štátu a jeho ľuďom.

Obetiam sa odoberá identita

Hitler aj Putin si vzali do hlavy, že ich obete ani nie sú riadnymi štátmi, popr. predstavujú menejcenné národy. Moc nastoľuje právo a poriadok a Nemecko aj dnešné Rusko si berú naspäť iba to, čo im aj tak patrí. Cieľom nepriateľov je nás ďalej ponižovať a oslabiť, pretože z nás majú strach, takže je na čase ukázať im, ako sa veci majú. Tak ako Rakúšania boli Nemci, tak aj Ukrajinci sú Rusmi.

S tými, ktorí s vojnou nesúhlasia a kritizujú ju, sa oba štáty nemaznali. Aj keď niektorí Nemci boli proti Hitlerovi, protestovali a postavili sa proti režimu, bolo ich, podobne ako dnes nesúhlasícich Rusov, málo, boli rýchlo spacifikovaní, poslaní do väzenia alebo jednoducho zmizli. Mnohí, kým sa to ešte dalo, odišli do zahraničia.

Propaganda beží na plné obrátky

Obyvateľstvo je vystavené propandistickej mašinérii, opozícia proti vojne prakticky neexistuje, oznamovacie prostriedky drží štát pevne v rukách. Koniec koncov sa sugeroval slogan „ideme proti zvyšku sveta“ a na čele štátu máme schopného a silného vodcu, toho musíme nasledovať.

Oba režimy vytvorili zodpovedajúce symboly, Hitlerov hákový kríž a Putinovo „Z“. Paranoidné dôvody na rozpútanie vojny vykazujú ohromujúce podobnosti.

Podpora všetkého ľudu ani nie je potrebná, podstatné je, aby pasívne tolerovali súčasné vedenie a obyvateľstvu neostáva nič iné, ako pochodovať za svojím silným lídrom.

Autor je bezpečnostný analytik.

211