Pôda pod Arktídou začína byť pekelne horúca. Rusko tvrdí, že je v zóne jeho záujmov a patrí jemu, NATO reaguje

Arktída platila až príliš dlho za oázu mieru. Bola nedotknuteľná. Ale nie je to tak dávno, keď samotná ruská agentúra Interfax citovala vtedajší a aj súčasný „sex symbol“ zahraničnej politiky Ruskej Federácie – Sergeja Lavrova (no popravde, zrovna na Henryho Kissingera má tento Rus čo doháňať) –, že „Arktída, to je naše územie, naša zem“. A aby sa spätne nikto nemýlil, tento ruský molodec sa vyznal už v roku 2021, teda ešte pred začiatkom trojdňovej špeciálnej operácie proti banderovcom, že Arktída „sa nachádza v zóne ruských záujmov“.

Arktída sa pretvára na vojnovú zónu

My si toho o Arktíde zo základnej alebo strednej školy veľa nepamätáme. Arktída je z hľadiska priemerného Slováka tak nejako pánubohu za chrbtom. Za sebou máme vražedné horúčavy a haluškový Slovák si ani nechce pripustiť, že o toto územie, vlastne takmer neobývaný svetadiel, ktorý je obklopený Severným ľadovým oceánom, sa vedie už teraz tropická vojna. Ona Arktída nie je až tak bez flóry a fauny. Nájdete tam machy a iné tundrové porasty, svoje miesto si vymedzili aj polárne zajace, polárne líšky, ľadové medvede, mrože, rosomáky, hranostaje a celé druhy nesuchozemských živočíchov, ktorým začína kraľovať ten najdotieravejší polosuchozemský dravec – nie je to arkticko-antarktický pingvín, ale človek.

Ak je na arktickej ľadovej pevnine dokopy na päťdesiat medzinárodných výskumných staníc, je to málo. Dorozumievacím jazykom medzi stanicami nie je jeden z dialektov eskimáčtiny ani klíma a topiace sa ľadovce, ale ropa, zemný plyn, železná ruda, uhlie a strategická poloha. To všetko tam nájdete v jednej jedinej škatuľke od zápaliek. Áno, už aj Ukrajina je pre Rusko príliš malá. V Arktíde sa bojuje o prežitie najväčšieho imperiálneho kolosu v dejinách (kam sa hrabú Mongoli alebo Briti prezlečení za Angličanov).

NATO sa prebralo zo zimného spánku

Agentúra AFP, kopírovaná inými (Reuters, Nová Čína, DPA) a ventilovaná stovkami medzinárodných novín na národnej úrovni, oznámila zámer Severoatlantickej aliancie (takže sa to týka aj Slovenska, či sa to tunajšiemu predsedovi vlády páči alebo nie) zriadiť na tomto nesúrodom území „oporný bod“. Rozumie sa vojenský, nie výskumný. Severný pól sa tak stáva nielen zaujímavou, ale aj nebezpečnou hračkou. Ak nahliadneme medzi riadky, nevyčítame nič iné, ako že Aliancia sa zoči-voči ruskej rozpínavosti konečne rozhýbala. Môžeme ľutovať, že sa tak nestalo už v roku 2008 (samit NATO v Bukurešti) alebo v roku 2014 (prvá vojna proti Ukrajine) a že sa táto organizácia trochu prebrala až v roku 2024.

NATO si nepochybne všímalo ruských avantúr v Čiernomorí, ale až teraz prišlo s poloodpoveďou. Dobre, namiesto dodávok kvalitných zbraní Kyjevu zriadi „oporný bod“ v Arktíde. Nie je to zlá reakcia. Aj Veľká Británia si kedysi dala s vyhlásením vojny Nemecku po prepadnutí Poľska načas. Trvalo jej to dva dni. Ale dobre, Londýn nevyzval Hitlera na prímerie v okolí Mazurských jazier, neposlal Berlínu „ostrú diplomatickú nótu“ a dva dni držal mier ako pobehujúca sviňa svoj život deväťnásť sekúnd pred porážkou.

Arktická vojenská iniciatíva NATO získala dodatočný pohon zákerným vstupom Fínska a Švédska do Aliancie. Obe krajiny tvoria totiž nárazníkoý kontinentálny dotyk s Arktídou. Okrem Ruska, Dánska, Nórska, Islandu alebo USA. Všetky tieto štáty, združené v tzv. Arktickej rade (ono nápadníkov na členstvo v tomto bezvýznamnom klube je viac) a disponujúce statusom pozorovateľských krajín, spozorneli. Okrem Ruska. Vyššie spomínaný Sergej Lavrov, pričinlivý čistič čižiem ruského prezidenta, označil obavy NATO za „bedákanie“.

Vojenský „oporný bod“ NATO v Arktíde môže zapríčiniť, že samotná Aliancia nebude musieť o pár rokov bedákať nad …akože sa to hovorí v tom prísloví? … rozliatym mliekom. A nebude len povinne rátať mŕtvych na Ukrajine po každodenných útokoch „veľkého brata“ na toho malého, bezmocného a veľmi zanovitého. No Ukrajinci! Mohli sa mať ako Rusi „dobre“.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

312