Dnes má meniny: Klement
Dnes, keď sledujem českú tlač a české médiá, hlavne ČT 24, mám dojem, akoby odplávala loď a ja som tu ostal ako stroskotanec medzi surovými zaostalými kmeňmi. Pritom si ešte môžem pochvaľovať, že žijem v Bratislave, v intelektuálne a emotívne príbuznej bubline.
Myslím na to, ako sa neustále motáme v kruhu, ako neustále u nás vznikajú noví Jánošíkovia, dav sa s nimi stotožní, miluje ich, vycicia a odhodí, od Mečiara po Matoviča. Existuje množstvo dôkazov, ako vplýva kultúra na celkový rozvoj človeka, na jeho intelekt, avšak neexistuje jediný dôkaz, že práve lyžiarske vleky sú potrebné pre náš duchovný rozvoj. Napriek tomu, že po pandémii covidu, kedy hlavne z umelecko-technických profesií odišlo množstvo kvalifikovaných ľudí, by bolo čo najviac potrebné pomáhať kultúre, znížilo sa DPH na vleky.
S kultúrou, teda jej zástupcami nikto nedebatuje, ministerstvo kultúry by ste pokojne mohli zrušiť a umelci by sa o tom dozvedeli až o pár rokov. Opadol náter socializmu, kedy socialistický človek mal vyznávať kultúrne a duchovné hodnoty a ostal reálny postsocialistický človek, nevzdelaný ako ruský mužík s averziou ku všetkému, čomu nerozumie. Zabíjajú nás všetky tie pseudofolklórne telesá, Kandráčovci, Mloci, Senzus a neviem čo všetko ešte, parazitujúce na folklóre. Naše bunky zabíja Farma a množstvo rôznych televíznych programov, zväčša licencovaných, kde promujú to, o čom sa rozhodli producenti, že to budeme považovať za kultúru. A to máme ešte vďaka vojne pokoj od rôznych gýčov ako sú Alexandrovci alebo Royal Ballet z Ťumenskej oblasti s prestarnutými sólistami a Luskáčikom z 50-tych rokov minulého storočia.
Videl som množstvo Mečiarovych nezmyslov v televízii, ale nikdy som ho nepočul povedať, aký film sa mu páči. Čítal som nechtiac až priveľa Matovičovych statusov, ale žiadny o knihe, ktorú by odporúčal, teda ak nepočítam Bibliu, ktorá u tejto politickej reprezentácie nahradila čítanie vôbec. Myslím si, že čo sa týka súčasnej opozície, je to ešte horšie, polovica čítala Mein kampf a tí ostatní ešte tak príručku o víne alebo drahých hodinkách.
Napriek tomu tu umenie a umelci žijú, presvetľujú tieto temné časy a budú aj naďalej, lebo sú ako z tej ľudovej rozprávky Slncový kôň – svietia, tí skutoční, kam prídu…
Autor komentára: Nikita Slovák, režisér