Nikita Slovák: Priatelia, vidíme sa na námestí! Prichádza jeseň a s ňou opäť boj proti diktatúre

Najväčšie prekliatie pre súdneho človeka je pamäť. Kde druhí jasajú, on vie, ako všetko dopadne. Keď sú davy očarené politikom, on si pamätá jeho kauzy. Ani sa neteší z toho, že mal pravdu. Veta „Ja som vás varoval!“ je na to, čo sa na Slovensku deje, úbohou satisfakciou. A pravda je, že som vás varoval.

Včera sme opäť stáli na námestí, pražilo na nás slnko, niekto kúsok odo mňa skolaboval. Napriek tomu to bolo stále lepšie, ako sa nechať urážať insitnými politikmi v krojoch, počúvať výplody sedliackeho rozumu a vidieť zblízka, ako sa neschopnosť rozvaľuje na najvyšších poschodiach. Chcel som napísať, že sa z nás pomaly stáva niečo ako Moldavsko, ale dnes som videl fotografie vyhostených ruských špiónov s diplomatickým krytím. A závidel som. Občan krajiny, ktorá mala byť v jadre EÚ, závidí, ako sa dokáže malé Moldavsko vysporiadať s ruskými špiónmi, zatiaľ čo sa u nás ruský veľvyslanec Bratčikov premáva v parlamente.

Niekedy premýšľam, ako sme sa dostali do tejto situácie. Začalo to vtedy, keď Ján Čarnogurský začal rozprávať o samostatnej hviezde v Únii? Alebo vtedy, keď Mečiar spustil Noc dlhých nožov v parlamente? Kde sa nabrala všetka tá netolerancia, neúcta k vzdelaniu, náchylnosť k najtupším konšpiráciám? Kto povedal našim bratom gejom a sestrám lesbičkám, že sú nepriatelia? Zažili sme množstvo podivných politikov, opilcov z HZDS, fajnšmekrov zo Smeru, čo si radi pochutili na niečom inom, Slotu močiaceho z balkóna, Ľuptáka, ktorý v Kongrese USA hovoril o tom, že slovenský robotník nemá ani solvinu. A do toho každý boží deň s Ficom. Jasné, aj za Mikiho boli kauzy, ľudia kradnú, keď môžu. Zároveň to však bolo poslednýkrát, čo sme sa vďaka ekonomickým opatreniam stali tigrami strednej Európy. Graf zastal a odvtedy neustále mieri dole.

Ale najväčším problémom pre jednoduchého voliča sú liberáli a vymyslená LGBTi ideológia. Úprimne poviem, že nezávidím takýmto ľuďom ich svet. Doteraz najkrajší ceremoniál OH vlastne ani nevideli v celku, museli sa uraziť, lebo vraj urážali ich boha. Aj preto sa deje na ministerstve kultúry obrovská civilizačná bitka, to sa bije 19. storočie v hlavách dosadených úradníkov s umeleckou slobodou. V Česku založil režisér Rychetský iniciatívu na pomoc slovenským umelcom, u nás ich ochotné babky a dedkovia posielajú pracovať za pás.

Napriek tomu to nevzdávame, prichádza jeseň a s ňou opäť boj proti diktatúre. Veď je to hanba, slnko, jazerá plné zamatu, stromy oblečené v nádhernej zeleni a my tu rozmýšľame o zámeroch človeka, ktorý v živote nič dobré pre nikoho neurobil, nikto ho nevidel prejaviť súcit, empatiu a ktorému doteraz verí štvrtina jeho voličov. Tak dovidenia, priatelia, vidíme sa na námestí!

Autor komentára: Nikita Slovák, režisér a publicista

• 
  Zvrhlíci volia Trumpa, hlupáci Harrisovú. Už len tri týždne ostávajú do sčítania výsledkov politických pretekov
• 
  100 najlepších kuchýň sveta: Rebríčku kraľujú tradičné talianske a grécke jedlá. Kde sa umiestnilo Slovensko?
• 
  Nikita Slovák: Po orgiách s krojmi prišli videá o chlebe. A maslo, ten zradca sociálnej politiky štátu, si tvrdohlavo drží svoju cenu
• 
  Putinova vila je zrovnaná so zemou. Zostal po nej len prázdny pozemok, ukazujú to satelitné mapy. Aj to priniesol vojnový týždeň
• 
  Poľsko bráni Európu tým, že buduje ploty proti východným susedom. Obmedzuje azylové právo pre imigrantov, ktorí používajú „stredoázijskú“ trasu
• 
  Nikita Slovák: Ortopéd Kotlár sa ako Don Quijote postavil s lacným mikroskopom proti nobelovským vedcom
• 
  Francúzsko stráca svoj revolučný lesk. Jeho úradujúci prezident je lišiak a dobre vie, kde nájsť v demokracii trhliny