Nikita Slovák: Čo si mierumilovní "vlastenci" skutočne predstavujú pod poriadkom? Mohli sme to vidieť v Bystrici za Kotlebu

Juh Slovenska je posiaty bilboardmi Republiky. Urobíme poriadok! Chcel by som vedieť, čo si títo mierumilovní vlastenci predstavujú pod tým poriadkom. Mohli sme to vidieť, keď v Banskej Bystrici zvolili Kotlebu za župana.

A nebolo to obdobie, kedy by v tomto kraji múzy prekvitali. Fitko na župnom úrade, hlavohrude kam si sa pozrel, zrušený festival moderného tanca, prerušené predstavenie slávneho divadelného ochotníckeho súboru, zamestnávanie príbuzných. Odpredaje župnej techniky za euro a naháňanie strachu všetkým politickým odporcom. Môžete na tomto mieste povedať, že veď Republika nie je ĽS NS. Ale majú tú istú DNA, tie isté vyjadrenia, len podané trochu diplomatickejším tónom.

Pamätám si, ako vyrobili video z pokojného a mierumilovného Bruselu, z ulíc plných veselých, pokojných ľudí vyrobili desivý thriller hodný Seagala. A pamätám si, ako v čase napadnutia Ukrajiny jeho prejav bojkotoval celý európsky parlament.

Druhý bilboard tvrdí, ani cent mimovládkam. Tak som si predstavil, ako vďaka jeho veľkorysosti zanikne detský hospic Svetielko, Liga proti rakovine, Ozetká rádových sestier, dobrovoľníci v domovoch pre seniorov a denných stacionároch, všetci tí dobrí, aktívni ľudia na miestach, kde zlyháva štát. Táto strana s minimom odborníkov, bez akejkoľvek vízie zahraničnej politiky dnes chce rozhodovať, komu nedá štát už ani cent a ako bude vyzerať ich poriadok.

Ja som si to predstavil a pridávam k článku svoju víziu:

Ján si pokrájal zemiaky, presne päť, ako na každý obed. Vedel hospodáriť. Mestský rozhlas hral Rež a rúbaj do krve, Ján si už ani nepamätal, kedy počul normálnu hudbu. Popod okno počul džavot, pozrel von, a to rómske decká s hviezdami na kabátoch. Býval neďaleko ministerstva propagandy, priamo v centre mesta. Čakal, kedy mu byt vezme roduverný Slovák. Vietor hnal pred sebou plagáty vodcu, skupinka politických väzňov ich napichovala na palice a zametala chodníky. Všade bol poriadok a ticho. Nie ako pred búrkou, ale ako po búrke, čo všetko vybila. V obchodoch nebolo dostať nič, odkedy sme vystúpili z EÚ, s našimi výrobkami sa šmelilo a boli kruto predražené. A vycestovať sa nedalo, všade pozerali na naše pasy cez prsty a naše úrady už ani nikoho nechceli pustiť von. Veď aj tak zdrhli všetci mladí a byty po nich dostali členovia Republiky a Smeru. Ján zo zvyku zapol televízor, na jednom programe tanečníci v krojoch, na druhom vysielanie o Slovanoch aj s ruskými titulkami a na treťom rečnil Uhrík v generálskej uniforme. Ján vytiahol zo stolíka fotografiu svojich detí s večným zamrznutým šťastím, vopchal si do úst studenú hlaveň s chuťou oleja a stlačil spúšť. Počká na deti niekde, kde je lepšie. Bola nedeľa roku 2024. Na Slovensku.

To je všetko. Rozmýšľajte, prosím, pri voľbách…

Autor článku: Nikita Slovák, režisér

5 581