Nech už vojna s Ukrajinou dopadne akokoľvek, Rusko musí začať od nuly, tvrdí ruský emigrant žujúci v Prahe

Moskovský rodák Alexander Morozov sa dostal do povedomia ruskej verejnosti počas perestrojky a neskôr pracoval dokonca pre súčasného ruského prezidenta. Po zmene strany barikády emigroval nakoniec pred 10 rokmi do Česka. Je jedným zo zakladateľom Pražského protivojnového výboru a Centra Borisa Nemcova, pracuje na Karlovej univerzite. V západných médiách komentuje udalosti v Rusku. Ak zhrnieme jeho názory, potom ho mnohí budú považovať za vojnového štváča a súčasnú vládnucu garnitúru na Slovensku z Úradu vlády SR vôbec nepoteší.

Deň po Putinovi raz príde a nové Rusko bude stáť na začiatku

Nastolenie prímeria v rusko-ukrajinskom konflikte by len zacementovalo putinizmus a znamenalo by koniec možnej demokratizácie Ruska. Naopak, neúspech vo vojne by viedol ku komplexnej zmene štátu, hovorí Morozov.

Zretelnejšie signály určite prídu s nástupom Trumpovej administratívy a americká zahraničnopolitická stratégia bude jasnejšia vo februári, keď na prestížnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vystúpi nový americký minister zahraničných vecí. Je zrejmé, že bez ohľadu na priebeh vojny bude Ukrajina naďalej trvať na bezpečnostných zárukách formou vojenskej spolupráce, ale najlepšie vstupom do NATO, od ktorého neustúpi. To bude zase neprijateľné pre Kremeľ, ktorý bude nútiť Ukrajinu k absurdnej demilitarizácii, t. j. k totálnej bezmocnosti proti akejkoľvek ďalšej ruskej agresii a k ľahkému politickému vydieraniu. Ukrajina by tým úplne stratila svoju zahraničnopolitickú a bezpečnostno-politickú suverenitu.

Pravda, takto doslovne sa Morozov nevyjadruje, ale nemusíte čítať medzi riadkami, aby ste si také závery vyvodili.

Republikáni neopustia presadzovanie mieru prostredníctvom sily

Podľa Morozova budú zvyšovať finančný tlak na Rusko, napr. znížením cien ropy alebo predĺžením tzv. sekundárnych sankcií. Tieto opatrenia síce k okamžitému ukončeniu vojny nepovedú, ale o dva až tri roky môžu mocne zapôsobiť. Trump sa tiež môže pokúsiť o zmenu vzťahov s Iránom a Čínou, aby oslabil ich podporu Ruska po útoku na Ukrajinu.

Otázku postoja ruskej verejnosti je ťažké spoľahlivo hodnotiť. Vojna Rusko unavuje a napriek tomu, že štát platí veľké finančné sumy účastníkom vojny, morálne vyčerpanie sa prejavuje v rastúcich protivojnových náladách. Podpora Putina v Rusku ale neklesá, prevažná väčšina ľudí, masírovaná štátny monopolom na verejné médiá, verí, že Putin vojnu ukončí tým, že ju vyhrá. Putin v nej teda v záujme politického prežitia zvíťaziť musí a akýkoľvek výsledok (nedobytie Kyjeva a strednej a západnej Ukrajiny, čo bol jeho pôvodný cieľ), bude vydávať za úspech. Odstránil som predsa hrozbu útoku Západu na naše Rusko!

Do akej miery mu v tom nová americká vláda pomôže alebo nepomôže, nie je zatiaľ celkom jasné. Určite však bude voči Rusku „chápavejšia“ ako tá predošlá demokratická. V prípade neúspechu sa skôr či neskôr verejnosť (Rusko je autokratický, ale zatiaľ nie totalitný štát na spôsob ZSSR) začne pýtať: a na čo nám táto „špeciálna vojenská operácia“ vlastne bola?

Rusko-ukrajinská vojna je vojna inej dimenzie ako iné ruské intervencie

Pre Putina nebolo zložité vysvetliť, prečo nasadil ruských vojakov v Sýrii. Iste, ťažšie sa mu bude vysvetľovať ich vyhnanie teroristami. Intervencia na Ukrajine však už vytvorila situáciu, ktorá ukazuje, že prepadnutie Ukrajiny bolo kontraproduktívne a vohnala dve doteraz údajne neutrálne krajiny, ktoré pritom až tak neutrálne neboli (Fínsko a Švédsko), do NATO. Kremeľ tak fakticky poškodil ruské národné záujmy. Dá sa očakávať, že ruská politická verchuška raz povie, že všetko „spískal“ Putin, začne kritizovať putinizmus a hovoriť o jeho kulte osobnosti. Dokiaľ putinizmus potrvá, Rusko bude zahmlievať a klamať o tejto vojne podobne, ako to Kremeľ robil v zimnej vojne proti Fínsku v rokoch 1939 – 1940.

Autor je bezpečnostný analytik.

130