Na Slovensku vyhrali posledné voľby krytokomunisti. Bravo! A môžeme sa teraz fašiangovo veseliť, v susednom Rakúsku nás potešili neonácikovia

Tam, kde si tzv. krajná pravica začne tykať s „revolučnou“ ľavicou, vyhliadky na dôstojný a hrdý život ľudí potemnejú. Vzájomné zbratanie radikálnych sebadeklarovaných medzinárodných a údajne národných socialistov zákonite vyvolalo v Európe druhú svetovú vojnu a načim povedať, nebolo to pre ľudskú dôstojnosť zrovna med lízať. Iste, na pár rokov sa týmto údajne na slovo vzatých vlasteneckých a robotníckych socialistov hrdinsky s veľkými obeťami podarilo postaviť hrádzu hrozbe malthusiánskeho preľudnenia, najmä keď sa ako dvaja kohúti na hnojisku zákonite pustili do seba, tak to aj medzi bratmi často býva, a začali vyrábať od línie Moskva – Kaukaz až po Pyreneje trosky a bitúnky.

Znie to tak trochu katastroficky, reálne ľavicovo-pravicové bratanie v gulášovom kotli „ľavopravicizmus“ tohto typu je zatiaľ obmedzené na momentálny vývoj v Nemecku, Rusku (tam nadobudol brutálne kapitalisticko-oligarchické črty), tak trochu hókuspókusne na Slovensku a v Maďarsku a koncom minulého roka vystrčili svoje rožky v susednom Rakúsku. Zaujímavé je, že všetky tieto štáty obchádza prízrak nacistickej, fašistickej alebo komunistickej minulosti. Nejde tu o niečo ako dedičný hriech, čelíme súčasnej realite.

Rakúsko zatiaľ iba ako predbežné varovanie

Prvýkrát od skončenia druhej svetovej vojny dostala krajne extrémistická strana mandát na to, aby zostavila vládu. Voľby do dolnej komory parlamentu (Nationalrat) sa konali 29. novembra 2024 pri veľmi vysokej volebnej účasti – 77,7 %. , t. j. k urnám prišlo o vyše 2 % hlasujúcich viac ako v roku 2019. Na pluralitnú demokraciu slušné…

Zvíťazila „krajne pravicová“ FPÖ (Die Freiheitliche Partei Österreichs) na čele s s Herbetom Kicklom. Nárast jej volebnej podpory oproti predošlým voľbám (2019) činí alarmujúcich plus 12,7 %. FPÖ označujú za pravicovo populistickú, národne orientovanú a na Nemecko orientovanú stranu (má tam sestru AFD – Alternatívu pre Nemecko) a je, samozrejme, jednoznačne proruská a proputinovská.

Až na druhom mieste skončila ÖVP (Österreichische Voklspartei) – 26,3 % (pokles o 11,2 % proti 2019), ktorá postavila súčasného kancelára Karla Nehammera, ktorý však pred niekoľkými dňami ako šéf ÖVP odstúpil (kancelárom zatiaľ ostáva), zdráhal sa totiž vytvoriť koalíciu dokonca so socialistami (SPÖ), tak ho ľudáci nahradili ústretovejším predsedom (Christian Stocker).

Tretiu volebnú priečku obsadila SPÖ (Sozialistische Partei Österreichs), kedysi hegemonistická strana legendárneho kancelára, ktorým bol Bruno Kreisky, so ziskom 21,1 %, asi rovnako ako pri voľbách v r. 2019.

Potom máme ešte dve strany, ktoré sa do parlamentu dostali – NEOS (Das Neue Österrich und liberales Forun) – 9,1 % (plus 1 % v porovnaní s 2019), čo sú liberáli a účasti na skladaní vlády sa zriekli a Zelení (GRÜNE) – 8,2 % (mínus 5,7 % oproti r. 2019).

Nejaké percentá dostali aj KPÖ (Kommunistische Partei Österreichs) – 2,4 % . Kvórum na vstup do dolnej komory parlamentu je v Rakúsku 4 percentá, takže komunisti neuspeli podobne ako „pivári“ z BPÖ (Bierpartei Österreichs). O pive však nie je v programe tejto strany ani zmienky, má vraj symbolizovať pohodu, odľahčenie a rozvážnosť…

Čo spája slovenských kryptokomouškov a rakúskych naonácikov

Rakúsky parlament má 183 poslancov, ktorí odsúhlasia vládu. V porovnaní so susedným Českom – 200 poslancov na 11 miliónov ľudí – by vlastne po slovenskom vzore malo v českom parlamente sedieť 300 zástupcov ľudu. Ale sedí tam len tých dvesto. Rakúsko má 9 miliónov obyvateľov, takže v počte poslancov 183 má oproti Slovensku tiež čo doháňať. Susedné Maďarsko má parlament (Országgyűlés), ktorý svojím počtom poslancov Slovensko zahanbuje. Na desaťmiliónový národ úbohých 199 zástupcov ľudu znamená tiež hlboké zlyhanie oproti slovenským 150 poslancom NR SR na 5, 4 millióna obyvateľov. Myslím si, že Slováci by mali svetu ukázať, že sú suverénny národ a počet svojich parlamentných poslancov by mali navýšiť. Čo tak na takých 400? To by sme celému svetu vytreli zrak a ukázali, čo je to autentická ľudová demokracia!

Ale pozrime sa na podobnosti medzi víťaznými politickými stranami na Slovensku a v Rakúsku.

Stranu FPÖ založil kedysi bývalý člen NSDAP po páde Tretej ríše, stranu SMER bývalý člen KSČ po vyhnití ZSSR a rozpadu ČSFR. Víťaza rakúskych volieb poveril prezident jeho krajiny zostavením vlády prvýkrát v dejinách tejto strany, bývalú stranu slovenského premiéra poverovali zostavením vlády už od roku 1948, v demokratickom prestrojení potom niekoľkokrát počas samostatnej Slovenskej republiky. Nádejný aj reálny premiér Rakúska a Slovenska neskrývane podporujú Rusko vo vojne proti Ukrajine; tvrdo vystupujú proti západným ekonomickým sankciám (Možno by namiesto nich uprednostnili hneď vojnu NATO proti Rusku?) s tým, že vy, Západ, na to sami doplatítete; ohradzujú sa proti „Bruselu“ (sme malé, ale suverénne štáty a máme hrdosť); obaja tvrdo vystupujú proti ilegálnemu prisťahovalectvu ruku v ruke s maďarským premiérom Orbánom, ale to je asi to jediné, čo je na nich akceptovateľné, hoci ide o sprostý populizmus.

Ale títo traja rôznorodí novoroční králi – Kickl, Fico a Orbán – sa našli v spoločnej žumpe pod heslom nepriateľ môjho nepriateľa je mojím kamošom. Ako dlho bude trvať zostavovanie vlády v Rakúsku, kam inak neúmerne veľa Slovákov chodí za lepšie placenou prácou (a to sme ešte po druhej svetovej vojne Rakúšanom z Československa posielali potraviny, pretože niektorí doslovne umierali hladom), je v oblakoch. Ale skôr či neskôr sa to nejako „utrasie“, Rakúsko je – na rozdiel od Maďarska a Slovenska – „plnokrvná“ demokracia.

Autor je bezpečnostný analytik.