Prichádzajú im faktúry, z ktorých sú zhrození. Starostovia a primátori miest a obcí musia pre energetickú krízu šetriť peniaze, kde sa len dá. Akékoľvek uťahovanie opaskov však pocítia najmä obyvatelia. Najviditeľnejšie to je na verejnom osvetlení, ktoré musia vypína oveľa skôr.
Radikálne riešenie prijalo mesto Vysoké Tatry, kde sa v niektorých častiach vypína verejné osvetlenie medzi 22:30 a 5:00. Tiež sa rozhodli šetriť na vianočnej výzdobe, z ktorej ušetrené financie využijú od mája na verejné osvetlenie, aby svietilo celú noc.
Liptovský Mikuláš zasa nasadil stmievače (obľúbené v Spojenom kráľovstve). Vďaka nim je schopné ušetriť mesto až do 30 % nákladov. Využívajú totiž senzory, ktoré detegujú prítomnosť ľudí a upravujú tak jas žiarovky. “Samospráva bude šetriť všade tam, kde je to nevyhnuté, a to aj za cenu toho, že určitým spôsobom to môže nabúrať nielen komfort, ale aj bezpečnosť. No určitým spôsobom to môže viesť aj k nárastu drobnej kriminality,” hovorí Michal Kaliňák zo Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).
Oproti minulému roku zaplatia samosprávy na elektrine o zhruba 25-miliónov eur viac.
Kvôli vysokým cenám energií zatvorila Galanta začiatkom septembra mestský akvapark. Mesačná cena elektriny sa im dvihla z 12-tisíc na neuveriteľných viac ako 120-tisíc eur! Dodávateľskú, negarantovanú ponuku zo 70 na 700 eur za megawatthodinu neprijali.
Európska komisia plánuje zastropovať ceny elektriny, ktorá nepochádza z plynových elektrární na 180 eur za megawatthodinu. Neznamená to však, že návrh prejde.
Viaceré menšie obce intenzívne rozmýšľajú nad spájaním.
Možnosť zlúčenia je ale pre obyvateľov neprijateľná. Mnohí si totiž municipalizáciu vysvetľujú ako zánik obce. V skutočnosti však obci ostáva história, erb či názov. Cieľom je dosiahnuť iba efektívnosť riadenia obcí.
“Najmenší okres na Slovensku – Medzilaborce, tvorí 22 obcí a jedno mesto. 23 samospráv má 2-tisíc stĺpov verejného osvetlenia a pritom 23 tendrov na nákup elektriny,” objasňuje Kaliňák.
Obec by po zlúčení nezmizla z mapy, ani by neprišla o hlas – v zlúčenom zastupiteľstve totiž má svojich zástupcov.
“Či už je to verejné osvetlenie, zimná údržba ciest, správa cintorínov, správa športovísk, všetko sú verejnoprospešné činnosti, ktoré samosprávy zabezpečujú z 90-tich percent buď priamo, alebo cez vlastné organizácie. Tie činnosti boli liberalizované na asi 10 percent, toto je ten hlavný dôvod, prečo by obce mohli nájsť spoluprácu,” reaguje Kaliňák.
“Zatiaľ taká požiadavka nebola nastolená v našej obci, takže uvidíme. Čas ukáže, aké budú potreby a aké budú požiadavky samotných obyvateľov,” hovorí starosta obce Stakčín Miroslav Bober.
Ak by sa obce spájať chceli, v každej zo spájaných obcí by sa muselo konať referendum, v ktorom by nadpolovica zúčastnených súhlasila so spájaním. “Ak sa pozrieme na okolité krajiny V4, môžeme tam kopírovať úspech, ktorý je na presne tej báze postavený,” uzavrel Kaliňák zo ZMOS-u.