Dnes má meniny: Cecília
Moskvu minulý týždeň poliala kultúrna studená sprcha z Ukrajiny, čo Rusov rozzúrilo. Nezašlo to až tak ďaleko, že by Kyjev na adresu Moskvy povedal niečo také stupídne, že Rusko nie je suverénny štát. Na Slovensku chiméru, že Ukrajina nie je suverénny štát, niektorí slabší jedinci už začali šíriť.
A už vôbec to nezašlo až tak ďaleko, kde by sa ukrajinská strana oficiálne vyjadrila, že Rusi nie sú národ. Rusi národ sú, aj keď percentuálne voči neruským menšinám ich dramaticky ubúda. Jazyková rusifikácia je Rusom asi toľko platná, ako niekdajšia maďarizácia Slovenska alebo germanizácia českých miest. Ukrajinci sa aj v podmienkach „špeciálnej vojenskej operácie“ vracajú ku svojim koreňom.
Chcú vyhnať ruských „soldátov“ zo svojho územia, chcú, aby ich deti hovorili jazykom Ševčenka (aj ten chvíľu písal po rusky) a chcú sa stať medzinárodne uznávaným štátom, ako sa k tomu koniec koncov Rusko zaviazalo v budapeštianskom memorande z roku 1994. Išlo o odovzdanie ukrajinského jadrového arzenálu Rusom za potvrdený sľub, že Rusko bude rešpektovať jestvujúce hranice Ukrajiny. Ženíchom bol ruský prezident (Boris Jelcin), nevestou ten ukrajinský (Leonid Kučma), svedkami na svadbe boli americký prezident (Bill Clinton) a britský premiér (John Major).
Znovuzrodenie alebo kontinuita ruského imperializmu
Ruský prezident (ten súčasný) sa nechal zurvalecky rozviesť bez súhlasu druhej strany a obsadil v roku 2014 ukrajinský polostrov Krym s odôvodnením, že bol „kedysi“ ruský a že v Kyjeve sa chopila moci „nacistická klika“, takže memorandum už neplatí. Na Aljašku, ktorá bola tiež „kedysi ruská“, si Kremeľ netrúfol, to by bolo na výprask podobne ako v karibskej kríze, keď ich „Amíci“ vyhnali z Kuby aj s atómovými zbraňami, riskujúc jadrový konflikt. Svedkovia sobáša v Budapešti sa však k svojmu svedectvu príliš nehlásili, obmedzili sa len na diplomatické protesty a politické či ekonomické vzťahy s Ruskom sledovali heslo „business as usual“.
Identitou ruského štátu prinajmenšom od 16. storočia (Ivan Hrozný) je územná expanzia a nariekanie, že Rusom niekto stále ubližuje. Nenapadajú vás nacisti? Rusko sa územnou rozpínavosťou vypracovalo na jednoznačne najväčšiu krajina sveta a počtom jadrových bômb predbehlo všetkých ostatných zaostalcov. Je to dnes posledná koloniálna veľmoc a jeho rozpad je len otázkou času. Nikto vo svete sa na ten kolaps neteší, ale on príde skôr či neskôr. Rusko sa však bráni. Expanziou, ako inak? A ústami jedného dementného politika (bývalého prezidenta Medvedeva) sa donekonečna vyhráža atómovými zbraňami tým, ktorí mu budú v expanzii prekážať.
Vo „veci“ Ukrajiny však ide nielen o teritoriálny, ale aj kultúrny rozmer.
Kultúrna kontrarevolúcia Ukrajincov
Prezident Zelenskij minulý týždeň rozzúril Rusov v tej najcitlivejšej časti jeho opotrebovaného veľmocenského sebavedomia. Ako píše Nicolas Butylin, spravodajca pre viaceré nemecké noviny, Kremeľ má problém stráviť Zelenského kultúrnu rebéliu. Zelenskij totiž vyhlásil, že mnohé časti južného Ruska sú „historicky Ukrajincami obývané územia“. Moskva, aby nie, to považuje za smrteľnú provokáciu. Veď Ukrajinci ako národ predsa neexistujú! Hovorí to ruský prezident a prízvukuje mu aj Kirill, „patriarcha Moskvy a celej Rusi“. Tento „kukturkampf“ nás vracia k dávnejším roztržkám medzi „veľkorusmi“ a „malorusmi“. Zo strany prezidenta Zelenského však nešlo len tak o nejaký nepozorný úlet pred novinármi. Kancelária ukrajinského prezidenta vydala priamo „Dekrét o historicky Ukrajincami obývanom území Ruska“.
Vojna na Ukrajine ukazuje, ako sa stáročný a zdanlivo zabudnutý historický spor dokáže vynoriť v konkrétnej situácii, keď prebieha nielen ozbrojená vojna, ale aj vojna o etnickú identitu. Dvorní hlásatelia Kremľa stále opakujú, že mestá ako Charkov, Odesa a iné sú súčasťou „ruskej zeme“. A teraz príde šachový protiťah, ktorý vracia úder na vašu pôdu. Tak to je na atómovku! Čo si tí sedliaci dovoľujú? Ukrajinci vlastne demonštrujú realistický konštrukt, že Rusi systematicky potláčajú a jazykovo znásilňujú Ukrajincov v Rusku.
Ukrajinská strana sa ohrádza proti rusifikácii v oblastiach a mestách ako Belgorod, Brjansk, Krasnodar, Kursk, Rostov na Done alebo Voronež. Ukrajinský prezident navyše vydal aj špeciálnu smernicu, v ktorom nariaďuje štátnym orgánom, aby vypracovali „akčný plán na zachovanie národnej identity Ukrajincov v Rusku“. Zelenskij (tak ako mnohí Ukrajinci aj on najprv hovoril po rusky a po ukrajinsky sa musel poriadne naučiť) trvá na tom, aby ukrajinské deti alebo deti s ukrajinským pôvodom mali možnosť učiť sa v ruských školách v ukrajinčine. Tak to už je prosím na dve atómovky!
Obávam sa, že pojašenca menom Dmitrij Medvedev, ktorý prezidenta Putina zastupuje ako šéf v ruskej bezpečnostnej rade, tento kultúrny protiúder podnieti k ďalšiemu atómovému „vážnemu varovaniu“ číslo… ? Tak, ako kedysi v Číne, ale tam sa „vážne varovania“ na adresu USA už po niekoľko stovkách prestali rátať. Len v danom prípade človek nikdy nevie. Z historickej scény odchádza posledná koloniálna veľmoc bývalých dejín a bude sa brániť kopaním okolo seba (ale rozhodne nechcem Rusko prirovnať k zdochýňajúcemu koňovi, rozpad Ruska bude tragédia pre celý svet).
Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik
- Podivná hra Ameriky. Dovolí Ukrajincom zaútočiť až na Moskvu?
- Štúdia ukazuje, ktoré potraviny urýchľujú starnutie. Na tanieri ich možno máte každý deň
- Nikita Slovák: Kým idealisti mleli čosi o lepšom svete, komunisti pochopili, že moc bude mať vždy len ten, kto má peniaze
- Ukrajina po mesiacoch získala dôležité povolenie, Turecko pre ňu chystá plán zmrazenia vojny. Čo ešte priniesol vojnový týždeň?
- USA nútia EÚ k samostatnosti, má si zvyknúť na hrozbu vojny. Rysuje sa projekt európskej CIA, no šance sú malé
- Je vášnivý včelár a zarytý ekológ. Jeden z najzvodnejších mužov sveta dostal meno po renesančnom géniovi
