Nielen vraždy civilistov, ale aj používanie zakázaných zbraní či znásilňovanie žien i detí. Dôkazy o spáchaných vojnových zločinoch zbiera aj dobrovoľníčka Marija, ktorí je zároveň vedúcou organizácie Almenda. V ich databáze je už viac ako 600 týchto prípadov.
Pochádza z Krymu a v Ľvove pracuje pre jednu z 26 organizácií, ktoré vypočúvajú svedkov a pátrajú v otvorených zdrojoch. „Je dôležité mať špeciálny protokol, v ktorom vyšetrovateľ opisuje všetky svoje postupy. Napríklad to, kde je odkaz na zdroj získaných informácií, odkiaľ stiahol dôkazové fotografie a podobne,“ opisuje dôležitú činnosť Marija. Tieto dôkazy už doručili aj súdom, ktoré majú obviniť stovky ruských vojakov zo spáchania vojnových zločinov.
Spolupráca pri dokazovaní
Materiály by v budúcnosti mohli slúžiť aj pre Medzinárodný trestný súd v Haagu. Pracovníci tohto súdu totiž spolupracujú nielen s ukrajinskou prokuratúrou, ale aj s organizáciami, pre ktoré pracuje práve Marija.
Ďalší dôkazový materiál zbierajú i samotné členské štáty únie. Aj Slovensko, keďže tím odborníkov sa len pred pár dňami vrátil z ukrajinských miest, kde sa mali ohavné vojenské činy uskutočňovať. Len v Buči bolo nájdených viac ako 400 tiel civilistov, pričom mnohí z nich boli pred smrťou mučení či znásilňovaní.
Európska agentúra EuroJust získala novú možnosť zbierania, uchovávania a zdieľanie dôkazov o vojnových zločinoch. Samotný Brusel tiež koordinuje prácu štátov, aby boli dôkazy čo najjasnejšie a najpresnejšie. „Snažíme sa vyhnúť duplicitným informáciám. Ak už má niekto jeden dôkaz o násilí na ženách, deťoch, nemusí sa hľadať ďalší. Stačí jedno svedectvo,“ približuje Didier Reynders, európsky komisár pre justíciu.
Štáty zbierajú dôkazy nielen prostredníctvom vyslaných vyšetrovacích tímov priamo na Ukrajine, ale aj vypočúvaním utečencov.