Kyjev čakal na zázrak, ale ten neprišiel. Aliancia dokázala dať len ďalší prázdny sľub

Ak Ukrajina dúfala, že ju vo Vilniuse aspoň „predbežne“ pozvú do NATO, jej nádeje ostali nenaplnené podobne ako nádeje z predchádzajúcich vrcholných stretnutí Aliancie. Nie, NATO na schôdzke v Litve len potvrdilo politiku otvorených dverí a vyjadrilo presvedčenie, že jedného krásneho dňa (obrat „jeden krásny“, samozrejme, v oficiálnej reči chýba) sa Ukrajina určite stane jej členom.

Ukrajinský prezident neskrýval sklamanie, útechy sa mu dostalo aj od najbližších spojencov v regióne. Estónska premiérka Kaja Kallasová „chápe frustráciu Ukrajiny“ a sám Volodymyr Zelenskyj po prvom dni samitu na twitteri napísal, že považuje za „absurdné“, keď sa NATO nedokázalo zhodnúť na konkrétnom časovom harmonograme. Označil to za „slabosť“ a ústupok Rusku.

Kyjev to mohol predpokladať, ale čakal na zázrak

Už pred otvorením samitu sa mnohí významní vládni predstavitelia členských krajín netajili záverečným verdiktom: Ukrajinu do NATO nemôžu prijať, pretože na jej území prebieha vojna.

Zelenskyj však tieto varovné znamenia zámerne ignoroval a v ambicióznom úvodnom prejave predniesol svoju víziu, že Ukrajina chce byť „na rovnakej vlnovej dĺžke ako NATO“, čo sa týka perspektív jeho krajiny, čím ťažko myslel niečo iné ako pozvanie do tohto elitného spolku.

Samotné pozvanie by ešte neznamenalo automatické prijatie. Ukrajina by ešte musela splniť množstvo pripomienok a súhlasiť s doteraz len nejasne konkretizovanými predvstupovými záväzkami.

Ukrajina už vopred mohla hodiť do koša svoje argumenty, že predsa nevedie žiadne územné spory so susednými krajinami v tom zmysle, že by požadovala svoju teritoriálnu extenziu. Také nároky má Rusko, nie Ukrajina. Podľa Zelenského logiky by sa po pozvaní do NATO nemohol uplatňovať článok číslo 5 a NATO by nebolo nútené Ukrajinu brániť. Ukrajina by bola len pozvaná, nie prijatá. Ale tento ťah – naše členstvo vás nezatiahne do vojny – zanovitému Ukrajincovi nevyšiel.

NATO muselo Ukrajine niečo predhodiť

Čo NATO ponúkne východnému susedovi Slovenska namiesto harmonogramu integrácie, sa dalo uhádnuť. Okrem uistenia, že bude Ukrajincov ďalej politicky aj vojensky podporovať, prišlo NATO s uznesením, že doterajšiu Komisiu NATO-Ukrajina povýši na Radu NATO-Ukrajina, čím sa umožní „permanentný a bezprostredný“ kontakt medzi Alianciou a Ukrajinou. Rada bude tiež neustále monitorovať bezpečnostné problémy Ukrajiny (inak, to mala v náplni činnosti aj „Komisia“).

Ako „apetizér“ budúceho členstva má slúžiť aj zrušenie povinnosti Ukrajiny absolvovať čakaciu lehotu medzi pozvaním a prijatím v podobe Akčného plánu členstva. Toto Aliancia vydáva za ústretovosť.

Vo svojom záverečnom vystúpení už ukrajinský prezident musel označiť samit za úspech, nemohol sa vrátiť domov s viditeľne prázdnymi rukami ako zbitý pes, aj keď sa zreteľne formulovaných bezpečnostných záruk zo strany NATO nedočkal.

Aj bez Akčného plánu členstva však západní predstavitelia (kancelár Scholz, prezident Biden) avizovali, že predpokladmi začatia rozhovorov o vstupe s Ukrajinou sú „reformy“ (bližšie nešpecifikované) a „demokratizácia“. Ono hovoriť o „demokratizácii“ v čase, keď na Ukrajinu každodenne dopadajú bomby a rakety je dosť zvláštne.

Aspoň niečo

Jednoznačným úspechom vrcholnej schôdzky je rezignácia tureckého prezidenta na veto švédskej integrácie do NATO. Severská krajina sa po 200 rokoch vzdáva svojej neutrality a bude čakať na schválenie jej pristúpenia v tureckom parlamente. Tam by to mal R. Erdogan, ak dodrží sľub, bez problémov presadiť. Zlomenie Maďarska by potom malo predstavovať už naozaj iba „technický“ problém.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

555