Kto vyhrá vojnu o bezvýznamnú Európu? Budúci americký prezident ju už prehral

Kto bude ďalším americkým prezidentom, môžeme len hádať. Istí si môžeme byť iba v tom, že Európa visí na šnúrkach amerických gatí. Nielen nad USA, ale nad celou Severnou Amerikou svet lámal palicu už veľakrát a robí to prihlúplo aj dnes.

Nádeje na veľkú zmenu chodu sveta sa sústredili tu na „robotnícku triedu“ (zlaté tridsiate roky), inokedy na okolnosti vraždy J. F. Kennedyho a nepokoje v afroamerických (vtedy „černošských“) predmestiach Detroitu a inde (zlaté šesťdesiate), dnes správam dominujú výtržnosti na Kolumbijskej univerzite (zlaté dvadsiate). Nemyslím tým juhoamerický štát Kolumbia, ale klasický sovietsky „VUZ“ – nemýliť si s Výskumnom ústavom zváračským – v New Yorku.

Ako sa presúva geopolitická, etnologická, urbanistická a iné mapy sveta, tak sa pozornosť bezmocnej Európy upína k svojej bývalej kolónii. Tá má zachrániť „svet“. Lenže Európa už nie je pupkom dejinných udalostí zo svojho pohľadu. Tie rytierske časy má už za sebou a záchranného lana v podobe EÚ sa na troskách svojho vraku ešte ako-tak drží. Zatiaľ má čoho, loď sa potápa pomaly. Výkriky zúfalcov zo starého sveta sa však nedajú nepočuť. SOS!

Trump alebo Biden: Ktorý z nich bude žiť dlhšie?

Obaja prezidentskí kandidáti už majú svoje roky a obaja skončia v múzeu voskových figurín. Ibaže budú mať predtým na krku chomút súčasných najžeravejších konfliktov: rusko-ukrajinský a arabsko-židovský. Ony tie ďalšie spory o „pravdu“ postupne vyplávajú na povrch a nebude ich málo.

Amerika si ako mladý štát chráni svoje zánovné miesto vo svete, ale čelí už postarším impériám. Rusko je odpísané, aj keď sa kŕčovito usiluje zachovať si tvár superveľmoci statočným zabíjaním Ukrajincov. Iné tradičné impérium – Čína – bude tvrdší oriešok. Každý „starosvetčan“ (Európan) však vidí, že na Ukrajine sa odohráva klasická zástupná vojna o všetko. Rusko z tejto úlohy už vypadlo a ťažko sa vráti na výslnie dejín. S Čínou to bude väčší problém, ale chaotické dekády ekonomického rozmachu a populačných experimentov už má táto krajina za sebou. Skôr či neskôr sa k slovu prihlási jedna pre Čínu nebezpečná idea. Demokracia! A pred tou by som bol opatrný, dokázala by Čínu zničiť. S demokraciou načim vedieť zaobchádzať. Tu na Slovensku sme sa to nenaučili. Ale možno o sto rokov? Treba si počkať.

Ameriku (USA) čaká na jeseň veľké rozhodnutie. Voľba prezidenta, ale aj zloženie oboch článkov Kongresu, ovplyvní naše dve boľavé rany – vojnu na Ukrajine a vojnu Židov s islamským svetom. Čítajúc jednu z mojich sledovaných stránok (MSNBC) to vyzerá, že bývalý prezident a opätovný kandidát do úradu „najsilnejšieho muža planéty“ je na tom dobre. Z víťazstva Trumpa nebude EÚ nadšená. Už jeho niekdajšie skoky sem a tam dávali tušiť, že o obstarožnej Európe valnú mienku nemá a o tej bývalej „východnej“ si radšej myslí svoje. V záujme politického prežitia sa radšej vyjadruje „diplomaticky“. Veľmi sa mu to pri jeho prostorekosti nedarí.

Nový americký prezident nebude sedieť na dvoch odistených granátoch

Už odsúhlasenie pomoci Ukrajine v Kongrese by mal D. Trump chápať ako osobnú prehru. Ukrajina je preňho „za plotom“, chcel by túto galibu prenechať Bruselu. Zahraničnopolitické napredovanie je „smer Pacifik“. Pri jeho (evanjelistických) voličoch mu zdanlivo pomáha podpora ambícií židovského štátu, kde vykonal obrovský kus práce – uznanie Golanských výšin ako integrálnej súčasti Izraela, potvrdenie statusu Jeruzalema ako „nedeliteľného“ hlavného mesta štátu. Oči by plakali, ak by neboli suché.

Po jeho prípadnom znovuzvolení však asi zaplačú viac Ukrajinci ako Židia.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

500