Takže k tej odporovacej spojke „ale“. Slovensko síce patrí k najchudobnejším krajinám v rámci EÚ, lenže v porovnaní s množstvom zbedačených štátov sveta je na tom pomerne dobre. Na samom konci roka 2021 uverejnil časopis Global Finance Magazine zoznam najbohatších a najchudobnejších krajín sveta. Paralelne s tým vyšiel aj Welthunger-Index 2021, ktorý podáva prehľad „najhladnejších“ krajín na svete.
Je celkom logické, že tie najhladnejšie krajiny sa prekrývajú s tými najchudobnejšími. Článok začína optimistickým tvrdením, že ľudstvo disponuje bohatstvom a zdrojmi, ktoré môžu každému z už takmer ôsmich miliárd obyvateľov zabezpečiť „slušnú“ životnú úroveň. Správa sa opiera o kritériá, akými sú HDP na hlavu, rozdiely v nákladoch na obživu, cena bývania, detská úmrtnosť, prístup k zdravotníctvu a jeho kvalita, prístup ku vzdelaniu, kúpna sila, inflácia, zločinnosť, občianske vojny, korupcia, vek dožitia a množstvo iných faktorov.
Správa operuje s niečím celkom iným, ako je kategória „ľudského šťastia“, ktorá sa často opiera o rozprávku „nešťastný boháč“ verzus „šťastný bedár“. Rozhodujúcim kritériom je ale tá najjednoduchšia aritmetika: finančný príjem (v amerických dolároch – USD) a s ním spojené možnosti žiť dôstojný život priamo úmerný spoločenským a ekonomickým podmienkam. Keďže svet zahŕňa okolo 200 štátnych entít, najhoršie dopadli krajiny Afriky a vôbec neprekvapuje často samovražedné úsilie Afričanov dostať sa na bohatý európsky Západ, čo korešponduje s migračnými tokmi na americkom kontinente, kde sa milióny Hispáncov snažia dostať do USA.
Chudobní, bohatí a najbohatší
V prvej desiatke najchudobnejších krajín figurujú na základe kritéria GDP (HDP) – PPP (kúpna sila) bezvýhradne africké krajiny. Podľa poradia: Burundi (771 USD), Somálsko (953), Demokratická republika Kongo (1 203), Mozambik (1 338), Niger (1 355), Malawi (1 503), Libéria (1 623), Madagaskar (1 630), Čad (1 637). Celkovo v prvej tridsiatke nájdeme väčšmi aj africké štáty. Sú to ale krajiny, do ktorých Európania cestujú len výnimočne, ak vôbec. Na západnej pologuli sa najhoršieho hodnotenia dostalo Haiti.
Čím viac sa indexom magazínu posúvame nižšie (riadenie je zostupné), dostaneme sa k Slovenskej republike, štvrtej najchudobnejšej krajine EÚ. Horšie na tom v r. 2021 boli len Bulharsko (25 847 USD), Rumunsko (33 833) a za Slovenskom zaostala o niečo aj Litva (34 169). Slovensko obsadilo priečku číslo 147 (35 547). Krajiny ako Poľsko, Lotyšsko, Estónsko, Maďarsko či Chorvátsko sú na tom lepšie ako Slovenská republika. Z bývalých východoeurópskych krajín najlepšie obstálo Česko na 157. mieste (43 714 USD), čo je o niečo málo lepší výsledok, ako má Slovinsko na 156. mieste (43 206). Zoznam nerozoberá veľmi príčiny, prečo sú jednotlivé krajiny chudobné alebo bohaté, konštatuje suché fakty.
Niektoré z afrických krajín (napr. Rovníková Afrika) sú v príjme na obyvateľa nečakane bohatšie ako Slovensko, pretože disponujú ropou. Lenže na rozdiel od Nigérie, ktorá je priam africkým ropným gigantom, Rovníková Afrika svoje ropné zdroje neznárodnila, ponechala ich v rukách medzinárodných spoločností a úspešne sa tak ubránila ich korupčnému rozkradnutiu miestnymi klanmi.
Z nečlenských krajín EÚ patria k najbohatším obyvateľom jednoznačne Nóri a Švajčiari, mimo Európu, podľa očakávania, sú bohaté USA, Hongkong, Macao, Katar, Singapur, Spojené arabské emiráty či Saudská Arábia. Tradične najbohatšou krajinou EÚ ostáva Luxembursko s GDP/HDP PPP s príjmom 126 569 USD na hlavu. Táto malá krajina v EÚ tak súčasne predstavuje najbohatšiu krajinu sveta…
Autor je bezpečnostný analytik.