Kam zmizlo kladivo na Američanov? Guantánamo je miesto, kde sa "domáce" zákony nemusia dodržiavať

Koncom júna (2023) americké úrady dovolili spravodajkyni OSN, írskej expertke menom Fionnuala Ní Aoláin (írčina), navštíviť záchytný tábor Guantánamo Bay na rovnomennej americkej vojenskej základni na Kube. USA ju tam majú už od roku 1898 a Kube ju po nastolení komunistického režimu odmietli vrátiť.

Guantánamo je inak aj názov kubánskej provincie a mesta, slávna je pieseň guantamera (žena z Guantánama), vari najslávnejšia kubánska vlastenecká pieseň skomponovaná podľa textu kubánskeho básnika Josého Martího. Jeho meno „zneužili“ kubánski emigranti a nazvali po ňom štvavú vysielaciu spoločnosť Radio y Televisión Martí, ktorá na Kubu vysiela z Floridy.

Z pobrežného raja väznica

Po septembrových útokoch na USA v roku 2001 tam Američania zriadili vojenskú väznicu, v ktorej zadržiavali ľudí, ktorí podľa nich patria k teroristom. Od roku 2001 sa v tomto tábore vystriedalo celkom 779 väzňov, spravidla moslimských mužov (ojedinele aj žien). Dnes, v polovici roku 2023, ich tam ostáva len tridsiatka. Svetom vtedy obchádzali hrôzostrašné historky o metódach mučenia páchaného na zadržaných, nevyhli sa ani Slovensku.

Správa objednanej írskej odborníčky pre OSN vyznela podľa očakávania. Ako udáva Ní Aoláinová, väzňom sú odopierané ľudské práva a sú vystavení psychickému teroru aj fyzickým traumám, preto je nutné väznicu zatvoriť.

Čo hovoria dostupné fakty?

Trochu sa odlišujú od oficiálnej správy pre OSN. Americká strana závery „raportu“odmietla ako „irelevantné“. Na väzňoch sa nešetrí v inom zmysle. Údržba každého jedného stojí v prepočte 11, 8 milióna eur. Na každého pripadá 27 vojakov alebo väzenských dozorcov. Náklady na zdravotnú starostlivosť o jedného „klienta“ sú v porovnaní s výdavkami na bežného občana USA kolosálne vysoké. A pravda, vďaka vysokému počtu strážcov sú väzni chránení…

Okrem nadštandardnej lekárskej starostlivosti majú väzni (nepoužíva sa označenie „zločinci“) voľný prístup k právnemu poradenstvu a dovoľuje sa im pravidelne komunikovať s rodinnými príslušníkmi.

Ak je všetko tak, ako hovorí americká strana, chýba odpoveď na otázku, prečo taký finančne nákladný tábor nezrušiť. Je možné, že si ho USA nechávajú ako zálohu pre prípad, že budú opäť musieť začať naháňať po svete teroristov a kriminálnikov? Guantánamo je pohodlné miesto preto, že USA vďaka nemu nemusia dodržiavať zákony platné na domácej pôde, kde by väzni boli chránení americkými zákonmi a musel by s nimi prebehnúť riadny súd za prítomnosti armády advokátov. Guantánamom sa tieto procedúry dajú obísť.

Čo na to americkí prezidenti?

Väznicu nechali zriadiť za Georgea Busha mladšieho, ale už Barack Obama sa zaviazal, že ju dá zrušiť. Narazil však na prekážku zvanú Kongres, ktorý mu jeho názor nemohol vziať, ale urobil mu podraz: zablokoval finančné prostriedky na prevoz do zariadení na pevnine.

Donald Trump chcel naopak väznicu nielen zachovať, ale aj rozšíriť tak, aby do nej zavreli „zlých ľudí“.

Súčasný prezident Joe Biden sa opäť prihovára za zrušenie tohto záchytného tábora, ale čas mu uteká. Je síce dynamický, ale zasa nie až tak veľmi.

Navyše, problematika kedysi aktivisticky burácajúceho Guantánama sa akosi mediálne vyčerpala, prekryli ju medzitým udalosti ako svetová banková kríza, arabská jar, pandémia covidu, energetická kríza či vojna na území východného suseda Slovenska.

Známa novinárka, korešpondentka španielskeho listu El País, Macarena Vidal Liyová, ktorej tiež dovolili navštíviť Guantánamo (autor čerpá niektoré detaily z jej podcastu v El País), a ktorá analyzuje správu írskej expertky, považuje uzavretie väznice za nepravdepodobné.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

481