Dnes má meniny: Katarína
V nedeľu večer zasiahla Slovensko smutná správa. Vo veku 81 rokov zomrel obľúbený herec, komik a spevák Milan Lasica. Stalo sa to počas vystúpenia s orchestrom Bratislava Hot Serenaders v bratislavskom štúdiu L+S. Informáciu priniesol denník Sme.
Bratislava Hot Serenaders oslavovali v nedeľu 18.7. 2021 koncertom 30. výročie svojho vzniku a 20. výročie spolupráce s Milanom Lasicom. Lasica práve vystupoval s orchestrom, keď počas piesne odpadol. Oživiť sa ho, žiaľ, nepodarilo.
Milan Lasica sa narodil 3. februára 1940 vo Zvolene. Po jeho narodení prišla rodina do Bratislavy, kde herec prežil celý život.
Lasicu priviedol k divadlu jeho strýko Ernest, s ktorým navštevovali divadelné predstavenia. To ovplyvnilo budúceho velikána natoľko, že sa ako 17-ročný rozhodol ísť študovať dramaturgiu na VŠMU.
Začiatkom 50-tych rokov sa stretol s Júliusom Satinským na vianočnej besiedke, neskôr na súťaži Hviezdoslavov Kubín, ktorú Satinský vyhral v roku 1958. Vystupovať spolu začali v autorských divadelných predstaveniach, v ktorých dvojica priniesla intelektuálny a satirický pohľad na svet.
Spolu sa stali zakladateľmi moderného slovenského humoru, ktorý sa odpútal od typu zábavného ľudového rozprávačstva a priklonil sa k intelektuálnemu satirickému nazeraniu na svet. „Mojou celoživotnou ambíciou bolo stáť na javisku a povedať niečo, aby sa ľudia smiali.“
Ako komediálno-kabaretná dvojica účinkovali v Tatra revue a od 1966 v Divadelnom štúdiu (Divadlo na korze), čo bolo odjakživa ich veľkým snom. Doba však snom nepriala. A ako pán Lasica hovorí: „Politická satira bola režimom povolená, no my sme boli dvojica, ktorá sa venovala humoru a humor ako prejav slobody, ten bol zakázaný. Režim ho nevedel úplne ovládnuť, preto sa ho musel zbaviť.“ V roku 1970 bolo Divadlo na korze kvôli odvážnej kritike okupačných pomerov zatvorené a humornej dvojici komunistický režim zakázal umeleckú činnosť.
Ich útočiskom sa v rokoch 1970 – 1972 stalo kabaretné divadlo Večerní Brno, no aj tu boli pod drobnohľadom Štátnej bezpečnosti. Po dvojročnom pôsobení museli z Čiech odísť a vrátili sa na Slovensko.
Po návrate do Bratislavy sa stali vďaka ponuke Ivana Krajíčka a Kamila Peteraja členmi operety Novej scény, pričom sa mali podieľať na komediálnych hudobných inscenáciách. „Často sa nám stalo, že kým sme začali predstavenie, tak usporiadateľ prišiel, zavolal si nás niekam na záchod a tam nám povedal, že v hľadisku bude takýto človek, aby sme si dávali pozor.“ Umelci mali neustále pocit toho, že sú sledovaní a z veľkej časti i strach z toho, že ktokoľvek môže kedykoľvek prekrútiť ich slová a vyvodiť z toho dôsledky. Emigrácia, pre ktorú sa rozhodlo množstvo slovenských umelcov, Milana Lasicu neoslovila natoľko, aby jej podľahol. Hovorí, že puto k Slovensku bolo prisilné a nakoľko jeho životným poslaním i povolaním bol život na javisku, nevedel si predstaviť pôsobenie v inojazyčnej kultúre. Riadil sa slovami Jána Wericha: „Keď chcete robiť tento typ humoru, musíte v danom jazyku vyrásť.“