Izrael má ďalší problém. Najvyšší súd rozhodol, že aj ultraortodoxní Židia musia narukovať do armády

Na konci júna 2024 prijal izraelský Najvyšší súd definitívne rozhodnutie, ktoré po takmer ôsmich desaťročiach mení vnútropolitickú tvár židovského štátu. Ultraortodoxní Židia (po hebrejsky haredim) v odvodovom veku, ktorý sa začína osemnástym rokom života, začnú podliehať povinnej vojenskej službe, od ktorej ich pri založení štátu Izrael v roku 1948 oslobodili.

Téma stará ako štát Izrael

O povinnej vojenskej službe pre haredim sa diskutuje už dlhé roky, ale skutočnosť, že mnohé vlády sa museli opierať o politické strany ultraortodoxných Židov, odkladalo sa riešenie tejto otázky na neurčito. Vojna v Gaze a ďalšia očakávaná vojna s libanonským Hizballáhom však tentokrát prinútili najvyšší súd konať veľmi rýchlo.

Mladí muži a mladé ženy z ultraortodoxných rodín budú musieť, podobne ako ostatní Židia (a Drúzovia), odslúžiť 32 mesiacov (muži) a 24 mesiacov (ženy). Pre premiéra Netanjahua, ktorého vládna strana sa opiera o náboženské strany, ide o otázku prežitia, keďže v parlamente (120 poslancov) má len väčšinu štyroch kresiel a bez podpory náboženských strán (najmä Šas a Zjednotený judaizmus Tóry) jeho vláda padá. A tieto dve strany sú zúrivými odporcami zrušenia privilégií pre haredim v otázke povinnej vojenskej služby.

V Izraeli sa navyše množia aj návrhy na ďalšie reformy v IDF. Má sa napr. zvýšiť vek povolávaných rezervistov z doterajších 45 na 50 rokov, poprípade návrh, aby sa dĺžka vojenskej služby vrátila na úroveň spred roku 2015, teda opäť k 36 mesiacom pre mužov a aby sa zvýšenie z 24 mesiacov pre ženy tiež navýšilo pre tie, ktoré pôsobia v bojových jednotkách.

Reakcie haredim na seba nenechali dlho čakať

V Izraeli, v prvom rade v Jeruzaleme, sa začali masové protesty, ktoré pokračujú doteraz a dokonca silnejú. Polícia už hlási niekoľko svojich zranených príslušníkov. Haredim považujú rozhodnutie najvyššieho súdu za porušenie historickej dohody, ktorú ultraortodoxní Židia uzavreli s prvým izraelským premiérom Ben-Gurionom v roku 1948. Nemusia „ísť na vojnu“, môžu sa venovať výlučne štúdiu Tóry a svojim rodinám. Dnes prekračuje ich pôrodnosť vysoko izraelský štandard a haredimské ženy majú v priemere 7 – 8 detí, čo vysoko prekračuje počty u arabských Izraelčanov aj sekulárnych Židov. Izrael za populačný rast židovskej populácie a demografickú stabilitu teda vďačí predovšetkým ultraortodoxným Židom.

Lenže situácia sa od roku 1948 veľmi zmenila. V čase dohody s Ben-Gurionom tvorili „ultraortodoxi“ 3 % obyvateľstva, dnes je to 13-14 %. Treba povedať, že haredimské rodiny žijú predovšetkým zo štátnych sociálnych príspevkov. Muži sa zväčša celý deň modlia a diskutujú o Tóre, ich manželky sa starajú o deti. Niektorí síce pracujú, ale paradoxne ide viac o ženy ako o mužov, ktorí neúnavne a do vyčerpania diskutujú o každom verši z Tanachu (Starého zákona).

Po útoku na Izrael 23. októbra a po začatí vojenskej operácie v Pásme Gazy IDF povolali celkom 287 000 rezervistov, čo predstavuje najväčšiu mobilizáciu v dejinách tohto štátu. Väčšinu z nich už odvolali, ale môžu ich kedykoľvek opäť povolať po vypuknutí vojny s Hizballáhom, ktorá je „na spadnutie“. Najvyšší súd rozhodol pragmaticky a dokonca jednohlasne. Za zrušenie výhod pre haredim hlasovalo všetkých deväť členov a súhlas s týmto rozhodnutím vyjadrila veľká väčšina Izraelčanov. Izraelská verejnosť nie je voči haredim priaznivo naklonená a považuje výhody pre nich za nespravodlivé. Ak chcú žiť vo vlastnom štáte, mali by byť ochotní ísť ho aj brániť.

Možnosti obísť rozhodnutie

Teraz, po rozhodnutí najvyššieho súdu, už neexistuje nijaká právna prekážka, aby do všeobecnej brannej povinnosti boli zahrnutí aj oni. Mimochodom, len v ješivách (náboženských školách) v súčasnosti študuje asi 60 000 mladých haredimských mužov. Tí všetci budú mať odteraz povinnosť nastúpiť na základnú vojenskú službu.

Inak nástup „na vojnu“ nemusel byť nikdy veľmi vynucovaný. Stačilo uviesť, že máte „výhrady svedomia“, že ste pacifista, odmietate násilie, nesúhlasíte so svojím nasadením na sporných územiach (v osadách v Judsku a Samarii) a úrady vás oslobodili od povinnej vojenskej služby tak automaticky, ako ultraoortodoxných Židov, kresťanov alebo Arabov. Ale takých prípadov bolo minimum. Viac bolo takých, ked haredim alebo dokonca izraelskí Arabi do vojenskej služby nastúpiť nemuseli, ale prihlásili sa dobrovoľne.

Život pre „odpierača“ je potom v Izraeli zložitejší čo sa týka životnej kariéry a veľmi sa podobá na život tých, ktorí odmietnu nastúpiť základnú vojenskú službu napr. vo Švajčiarsku.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

1 017