Dnes má meniny: Gregor
Patrí medzi najznámejších českých hercov, počas svojho života stvárnil stovky nezabudnuteľných divadelných, filmových, televíznych a rozhlasových postáv, no mnohí si ho pamätajú najmä ako deda Komárka z komédie Na samotě u lesa.
Josef Kemr sa narodil v roku 1922 do robotníckej rodiny, jeho mama bola šičkou a otec obuvníkom. Od detstva ho otec viedol k láske k umeniu, zdedil po ňom aj hudobné nadanie. Už ako desaťročný vystupoval s bratom v divadle a neskôr si zahral aj vo filme. Vyštudoval obchodnú akadémiu a popri tom pracoval ako predavač, čašník, premietač a elektromontér. Divadlo mu však učarovalo natoľko, že sa pridal ku kočovnej divadelnej spoločnosti A. Budínskej Červíčkovej, postupne prešiel viacerými divadlami až napokon zostal v činohernom súbore pražského Národného divadla. Na divadelných doskách stvárňoval prostých ľudí, pričom svoje stvárnenie postavy dotváral svojou melancholickou mimikou, výborne mu sedeli najmä tragikomické úlohy.
Prvú úlohu na filmovom pľaci získal, keď mal pätnásť rokov, zahral si vtedy v melodráme Lízin let do neba a o dva roky neskôr si zahral aj v pokračovaní s názvom Lízino štastie. Asi najviac si ho diváci môžu pamätať z filmov a komédií, ktoré patria k československej klasike – Cisárov pekár a pekárov cisár, Dobrý vojak Švejk, Čtyri vraždy stačí, drahoušku!, Honza málem králem, Šílene smutná princezná, S čerty nejsou žerty, taktiež z komédií Na samote u lesa a Marečku, podejte mi pero!
Josef Kemr bol ženatý s herečkou a divadelnou režisérkou Evou Foustkovou. Po jej smrti sa na sklonku života ešte raz zamiloval a celý svoj majetok odkázal po smrti o dvadsať rokov mladšej priateľke.
Bol výrazne katolícky založený a presadzoval silný odmietavý postoj voči totalitnému režimu – za čo mal obmedzenú umeleckú činnosť. Keď mal získať titul Zaslúžilý umelec, Ústrednému výboru Komunistickej strany Československa napísal list: „Nahý som prišiel na svet, nahý chcem z tohto sveta aj odísť. Nezvykol som si na byzantské spôsoby, aby som ruku, ktorá bije, ešte pobozkal a poďakoval.“ Jeho prehliadanému nadaniu sa dostalo zadosťučinenia znova až po roku 1989. V roku 1993 bola Kemrovi udelená čestná Cena Thálie.
V roku 1994 ochorel na rakovinu žalúdka. Jeho ošetrujúci lekár mu po diagnostike sľúbil, že mu povie, keď sa bude blížiť jeho koniec. Tak sa aj stalo, keď sa Kemr dozvedel, že sa blíži smrť, začal spávať v rakve. Josef Kemr zomrel v roku 1995, mal 72 rokov.
- Pasca na ukrajinské jednotky a varovanie pred testom, ktorý chystá Rusko pre členov NATO. Aj taký bol vojnový týždeň
- Partizánskej vojny na Ukrajine sa zákonite dočkáme. Ale až po tom, keď Ukrajina prehrá vojnu s panovačným „bratom“
- Stav Svätého Otca je naďalej veľmi vážny. A ako je to s našou vierou? Katolíkov, tých rímskych, na Slovensku ubúda
- Alkoholické nápoje, ktoré turistom absolútne nechutia: V prvej desiatke prepadákov nájdete aj slovenskú „stálicu“
- Nikita Slovák: Najväčšou chybou demokracie je, že ju dokážu zničiť jedny zlé voľby
- Herec s melancholickým výrazom: Keď sa Kemr dozvedel, že sa blíži jeho koniec, začal spávať v rakve
