Už keď sa narodila, predpovedal jej otcovi africký šaman, že ju čaká život umelkyne. Helenka Růžičková bola preto od detstva vedená k baletu a herectvu, napriek tomu sa z nej stala zubná laborantka. Hoci ju dvakrát nezobrali na DAMU, stala sa z nej ikona českej hereckej scény, ktorá natočila cez 80 filmov. Prežila vlastného syna a venovala sa vešteniu.
Narodila sa v Prahe ako Helena Málková 13. júna 1936 do rodiny legionára a úradníčky. Jej otec ovládal 22 jazykov, niekoľko rokov pôsobil v Afrike. Práve tam spoznal miestneho šamana, ktorému po narodení dcérky poslal dátum jej narodenia. Šaman vtedy malej Helenke predpovedal, že ju v živote čaká umelecká kariéra.
To sa významne podpísalo pod otcovu vedúcu ruku, ktorou Helenku od začiatku smeroval touto cestou. Už ako trojročná chodila do baletnej školy, v štyroch rokoch vystupovala v divadle. V roku 1940 si zahrala už aj vo filme Boženy Nemcovej s názvom Babička pod taktovou režiséra Františka Čápa. Stvárnila tam postavu dieťaťa z chudobnej rodiny Kudrnových.
Ako dieťa bola Helenka naozaj vyťažená, dostalo sa jej rôznych možností, o ktorých iné deti mohli len snívať. Okrem baletu chodila aj na plávanie a umelecký talent rozvíjala aj vďaka hodinám klavíra. Nebola však tichým dieťaťom, práve naopak, mala svoje veľké sny a ciele. Medzi tie najväčšie zrejme patrilo dostať sa stoj čo stoj k cirkusantom. V cirkusovom kostýme dokonca žobrala peniaze na podporu klaunov, za čo si vyslúžila od rodičov výprask. Neprešlo veľa času a s cirkusantmi ušla, dokonca dvakrát! Rodičia ju našli až v Podebradoch.
Rodičia si márne mysleli, že Helenku trochu „uprace“ cirkevná škola, do ktorej ju zapísali v roku 1945. No aj mníškam tu znamenite „dvíhala tlak“, napríklad keď ukazovala spolužiačkam kankán v sukni, ktorú mala nad kolená. Vedenie školy si kvôli tomu predvolalo dokonca jej rodičov.
Doma trávila voľný čas v chlapčenských skupinách, s ktorými sa dokonca neraz bila. Akoby toho nebolo málo, v deviatich rokoch začala fajčiť. Holdovať cigaretám však nemusela potajomky, jej otec mal za to, že nemá zmysel, aby sa skrývala v kríkoch.
Hoci chcela ísť na herectvo alebo medicínu, kvôli otcovi dostala po roku 1948 zákaz. Vychodila preto Vyššiu zdravotnícku školu a stala sa zubnou laborantkou. Túto prácu chvíľu aj vykonávala. A hoci sa dvakrát pokúsila dostať na DAMU, neprijali ju. Napokon si však cestu na divadelné dosky a k filmu našla. Najskôr robila choreografku, neskôr techničku. Postupne sa z nej stala herečka v slobodnom povolaní. Medzi jej najznámejšie snímky patria trilógia Slnce, seno…, Dívka na košteti, Tri oriešky pre Popolušku, Což takhle dát si špenát, Zítra to roztočíme, drahoušku, Fontána pre Zuzanu 2 a mnohé iné.
V roku 1955 sa vydala za divadelného herca a pomocného režiséra Jiřího Růžičku. Narodil sa im syn Jiří, s ktorým viackrát hrala vo filme a vystupovala v divadle. Jeho značná nadváha (istý čas mal až 300 kg) mu však spôsobovala nemalé zdravotné problémy, prekonal infarkt, mŕtvicu a musel sa učiť znova rozprávať. Mal len 43 rokov, keď naposledy vydýchol, matka Helena ho prežila o päť rokov. V roku 2002 bola známej a vždy dobre naladenej herečke diagnostikovaná rakovina. Napokon zomrela vo veku 67 rokov 4. januára 2004 na zlyhanie obličiek.
Helena Růžičková bola známa aj pre svoje veštecké schopnosti a venovala sa aj numerológii.
- Štúdia ukazuje, ktoré potraviny urýchľujú starnutie. Na tanieri ich možno máte každý deň
- Nikita Slovák: Kým idealisti mleli čosi o lepšom svete, komunisti pochopili, že moc bude mať vždy len ten, kto má peniaze
- Ukrajina po mesiacoch získala dôležité povolenie, Turecko pre ňu chystá plán zmrazenia vojny. Čo ešte priniesol vojnový týždeň?
- USA nútia EÚ k samostatnosti, má si zvyknúť na hrozbu vojny. Rysuje sa projekt európskej CIA, no šance sú malé
- Je vášnivý včelár a zarytý ekológ. Jeden z najzvodnejších mužov sveta dostal meno po renesančnom géniovi
- Ukrajina v neistote, Izrael trochu istejší, ale nevie, čo od Trumpa očakávať. Zato v Budapešti otvárali tokajské, v Moskve nalievali vodku