Hamas sa tvári, že chce prímerie, ale netají sa tým, že ho poruší. Prečo by naň mali Židia pristúpiť? Dôvody existujú

Dráma sa začala 7. októbra 2023. V čase, keď medzi Izraelom a iránsko-turecko-jemensko-katarskou exklávou Gaza panovalo prímerie, teda kľud zbraní. Mnohí mladí ľudia sa vtedy spoliehali na obojstrannú dohodu, tancovali, smiali sa a veselili sa na festivale Nova podobne, ako to robia mladí ľudia všade na svete. Spoliehali sa na prímerie a na ochranu zo strany izraelských vojakov. Tá ochrana zlyhala.

Krátko po začatí festivalu bolo 364 týchto ľudí zastrelených, spálených zaživa, znásilnených a medzitým zversky mučených a umučených. Nerátam tých, ktorých invázni hrdinovia uniesli do medzinárodne vyživovaného „pásma“. Od detí po starcov. Nikto z nich si nežiadal naspäť návrat Hamasom okupovaného Pásma Gazy do Izraela alebo vysťahovanie palestínskych Arabov z tejto oblasti. Gaza je síce historicky židovská a patrí Židom, ale to účastníkov ani tam žijúcich Židov nezaujímalo, spoliehali sa na „prímeríčko“. Veď tamojších Židov z Gazy vyhnala samotná izraelská vláda už v roku 2005 v smiešnej nádeji, že si tým vykúpi mier.

Akoby nebrala do úvahy Chartu Hamasu (už z roku 1988), kde sa požaduje „zničenie židovského štátu a zabitie všetkých Židov“.

Prečo opäť ďalšie prímerie?

Po toľkých pokusoch o prímerie, po ktorých spravidla nasledovali raketové útoky a vraždenie civilistov, nemá zrejme Izrael veľkú dôveru v nový a vopred stratený pokus o dočasné zastavenie zbraní, keďže druhá strana sa útokom zo 7. októbra nielen chváli, ale otvorene dáva najavo, že si ho zopakuje hneď, ako sa zotaví. Finančných prostriedkov zo spriatelených moslimských krajín na to má dosť, bezprávnych rukojemníkov – palestínskych Arabov – tiež.

Posledné voľby v Pásme Gazy (podobne ako na Západnom brehu) sa konali v roku 2006. Odvtedy tam je len vzrastajúca korupcia, bezprávie, tajná polícia, ponižovanie tých, ktorí by azda mohli mať iný názor, vymývanie mozgov. Nepripomína vám to tak trochu bývalý sovietsky blok?

Izrael má na prímerí záujem iba pri splnení dvoch najzákladnejších podmienok. Tou prvou je prepustenie rukojemníkov, obetí prepadu „bojovníkov“ Hamasu a spol. zo 7. októbra 2023. Vtedy zavládla v Gaze obrovská umelá radosť, lenže odvtedy leží polovička „pásma“ v troskách a polovička gazanských Arabov utiekla na egyptskú hranicu, práve v meste Rafah a blízkom okolí. Druhou podmienkou je zničenie štruktúr Hamasu a nastolenie občianskej vlády v „pásme“. Tretia podmienka ostala nevyslovená, ale dá sa očakávať: vydanie tých, ktorí sú priamo zodpovední za masakru zo 7. októbra. Ono skôr či neskôr si ich Izraelčania nájdu a zabijú ich. Nebude to nepodobné dlhoročnému naháňaniu zločincov, ktorí zorganizovali masakru izraelských športovcov na olympijských hrách v Mníchove v roku 1972. Nakoniec ich naháňali a zlikvidovali všetkých rôznymi spôsobmi (iba jedného vraj ušetrili, pretože skončil v blázinci).

Hamas sa tvári, že chce prímerie, ale netají sa tým, že ho poruší. Prečo by na také „prímeríčko“ mali Židia potom pristúpiť? Existuje na to niekoľko dôvodov.

Izrael o prímerie nežiada, chce najprv naspäť svojich ľudí a potrestanie vinníkov masakry

Prímerie by znamenalo víťazstvo Hamasu. Čo bolo, to bolo, teraz sme si (zatiaľ) „kvit“. Prímerie by znamenalo, že Hamas a spol. vyjdú zo 7. októbra ako víťazi: „okupant“ sa stiahol. Skúsme si dať historickú paralelu: atentát von Stauffenberga na Hitlera v roku 1944 by sa „bol býval podaril“ a Spojenci (to už bola čistá fantazmagória) by pristúpili na „prímeríčko“. Prerobený nacistický režim by to oslavoval ako víťazstvo „rajchu“. Zabránili sme vstupu nepriateľov na sväté nemecké územie! Spojenci „by“ o také prímerie nemali záujem, žiadali by bezpodmienečnú kapituláciu tak či tak.

Iným detailom je idea prímeria v iránsko-izraelskej zástupnej vojne. Izrael o to nežiada, ako sprostredkovatelia slúžia Egypt a Katar. Ten prvý je vlažný a neistý spojenec Izraela, ten druhý čistý platič všetkého nekalého, čo sa deje v Pásme Gazy. Nazýva to „humanitárna pomoc“. Egypt tých prímerí medzi Gazou a Izraelom sprostredkoval už viacero, ale nepamätám si jedno jediné, ktoré by gazanskí Arabi neporušili. Ako sa hovorí, iba hlupák sa popáli dvakrát o tie isté kachle. Ak sa Izrael popáli aj teraz, bude to už hraničiť s idiotizmom. Čo má v sebe ťažšie grády? Týchto dvoch zmiešaných vlastností židovský štát v minulosti preukázal už priehrštie.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

1 226