Európska pravica v Európskom parlamente sa vezie na vlne „trumpizmu" a skanduje MEGA!

Od počiatku tohto týždňa (konkrétne od utorka) začala na pôde Európskeho parlamentu (nie v Štrasburgu, ale v Bruseli) prebiehať konferencia MEGA proti „liberálnemu autoritárstvu“. Tón a obsah konferencie sa dá zhrnúť pod slogan „sloboda proti ideologickému liberalizmu“. MEGA je europeizovaná verzia Trumpovho hesla Make America Great Again (MAGA), čiže Make Europe Great Again (MEGA).

Zhromaždenie euroskeptických europoslancov, ktorí o sebe hovoria ako o „pravici“, ukazuje, kde v Európskom parlamente (EP) vedie deliaca čiara medzi znepriatelenými tábormi a o čo sa tam bijú: zrážka kultúr, teda „kulturkampf“, tradičné verzus progresivistické hodnoty, globalizmus a anrtiglobalizmus, národná suverenita oproti federalistickým a nadnárodným ašpiráciám. Vôbec nejde o stret medzi „pravicou“ a „ľavicou“ v laviciach EP, extrémne sily pravice a ľavice si tu v mnohom padajú do náruče.

Europoslanci od Iberského polostrova až po Karpaty ďaleko na východe EÚ sa zhromaždili v neoficiálnom hlavnom meste Európy pod krédom „Vezmime si Európu naspäť!

Ale čo je to Európa?

Už prvý vystupujúci rečník definoval dušu kontinentu ako konštrukciu stojacu na troch pilieroch – gréckom myslení, rímskom práve a kresťanskom náboženstve. A tieto tri piliere sú vraj teraz v ohrození.

Marion Maréchalová, vnučka nebohého praotca modernej francúzskej pravice Jean-Marie Le Pena, vystrašila Európanov niektorými reálnymi faktmi: okolo 30 % produktívnych matiek vo Francúzku dnes pochádza z mimoeurópskych kultúr; len v takej Nigérii prichádza na svet každoročne viac detí ako vo všetkých krajinách EÚ dokopy; do EÚ prichádza každý rok viac migrantov, než koľko sa tam narodí detí. Aj iní rečníci definovali Európu skôr v porovnaní s neeurópskymi prienikmi, nielen tými demografickými, ktoré ako strašidlo obchádzajú celú Európu, Slovensko nevynímajúc.

Hnutie MEGA nie je úplne nové

Už v minulom roku, ešte pred Trumpovým druhým volebným víťazstvom, zvolala rumunská strana AUR (Aliancia za úniu Rumunov) do Bukurešti prvú konferenciu MEGA. Táto strana – podobne ako vládne strany na Slovensku – napr. odmieta vojenskú pomoc Ukrajine, aj keď v rámci povinnej jazdy „dôrazne odsudzuje agresiu proti tejto krajine“. AUR je pritom jednoznačne proruská a euroskeptická, aj keď je za zotrvanie Rumunska v Únii. A aby zábavy nebolo konca, v zahraničí ju označujú ako „pravicovo-extrémistickú“, zatiaľčo v Rumunsku ako „ľavicovo-extrémistickú“.

Po minuloročných voľbách do 720-členného EP, kde tzv. pravicové strany výrazne posilnili, má filozofia MEGA teraz veľmi silnú podporu, o čom svedčí aj megakonferencia MEGA v Bruseli v týchto dňoch.

Frakcie v EP a euroskepticizmus

Členstvo vo frakciách v EP spravidla odráža profil politických strán v národných štátoch. Frakcie často mutujú, po voľbách v r. 2024 ich tam dnes narátate formálne osem (niektoré sú spojením rôznych podfrakcií), pričom hneď tri z nich sa dajú priradiť k hnutiu za MEGA.

Terajšiu konferenciu zvolala frakcia ECR – Európski konzervatívci a reformisti. K nej okrem už vyššie spomenutej rumunskej AUR patrí aj poľská PiS – Právo a spravodlivosť alebo talianska Fratelli d’Italia. Z 15 slovenských europoslancov k tejto frakcii nepatrí nikto. Okrem ECR sa k MEGA hlásia ešte dve ďalšie frakcie: PfE – Patrioti pre Európu a ENS – Európa suverénnych národov. V ENS má Slovensko dvoch zástupcov z mimoparlamentnej strany Republika (Uhríka a Mazureka).

Spoločným menovateľom týchto troch frakcií je mix nacionalizmu, antifederalizmu, „ľavopravého“ populizmu a euroskepticizmu. Niektorí poslanci sa dajú zaradiť k “mäkkému“ euroskepticizmu, t. j. EÚ áno, ale žiaden federalistický superštát, žiadne zasahovanie do domácich záležitostí, žiadne ďalšie rozširovanie EÚ, je nutné „chrániť západné hodnoty“, radikálne obmedziť imigráciu. Iní, „tvrdí euroskeptici“, kam patria aj dvaja menovaní slovenskí europoslanci, EÚ odmietajú úplne.

Tézy týchto frakcií podporujúcich MEGA sú priehľadne populistické, vo veci imigrácie nepochybne oprávnené, ale ukazujú, že táto organizácia (EÚ) bojuje s krízou a hľadá životaschopnú stratégiu pre budúcnosť. Úplnému morálnemu krachu sa však – na rozdiel napr. od OSN – zatiaľ relatívne úspešne vyhýba.

Autor je bezpečnostný analytik.

163