Dopadli sme po voľbách na betónové dno alebo sa dá spadnúť ešte nižšie? Dá sa, betón nie je nerozbitný, ale...

Takže voľby máme za sebou, skončili sa akosi podľa očakávaní. Na prvých troch miestach sa v rebríčku radostnej populácie umiestnili tri ľavicové strany. Áno, čítate dobre, aj Progresívne Slovensko je hlboko ľavičiarska strana chytená do pavučín európskych bľabotov o novej ekologickej budúcnosti.

Máme na Slovensku sedem trpaslíkov

Nemusíte čítať folklórové detektívky od Andersena alebo bratov Grimmovcov, presne toľko strán – sedem – preskočilo latku (odborne kvórum) a dostalo sa do parlamentu, inak Národnej rady Slovenskej republiky. A pritom, ako to už býva, chýbalo málo a povolebná mozaika budúcej vlády mohla vyzerať úplne inak. Stačilo necelé jedno percento hlasov, bývalá Slotova strana by sa nedostala do kľúčového legislatívneho zboru a budúci rádoby štvornásobný premiér by mal po chlebe.

Pomerný volebný systém (opäť všeobecný terminus technicus) tzv. stabilite v dezorientovaných krajinách bývalej východnej Európy nepomáha, ale máme ho. Alebo by sme chceli fungovať hneď ako v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska? Od toho nás delí ešte zopár století skúsenosti s demokraciou. Máme sedem trpaslíkov a pozdáva sa, že si ich voliči vybrali alternatívne, podľa vlastného uváženia. Púšťať sa do termínu sloboda nemá zmysel, to by bolo na náročnú pitvu, ostaňme pri tej „alternatíve“.

Takže trpaslíkov máme sedem, niektoré trpaslíčky sú aj „sexy“ pre mužov, platí to nepochybne aj naopak a tiež uprostred. Zrátajme si ten malý slovenský parlamentný rybník: SMER (bývalí komunisti, nacionalisti a dôchodcovia), Progresívne Slovensko (mladší ľavičiarski demokrati s jasnou víziou nejasnej budúcnosti), Hlas (odskočení „napravení“ socialisti), Oľano (blúdiaci osamotení stratenci), SASKA (nosorožci, ku ktorým by sa každý zostavovateľ vlády mal uchýliť len v prípade krajnej núdze), KDH (musí napravovať, čo pokazila a pápež František ich svojimi vyjadreniami o homosexuáloch kopol do zadnej časti tela). A SNS (títo neonáckovia prešli cez frontovú líniu len o silnejší fúz, ale pôjdu s každým, kto ich odchytí na ulici). Iní sa do radov parlamentných pešiakov prekvapivo nedostali, čo platí najmä pre Republiku (neonáckov v bielom), ale aj pre vyznávačky zaslúžilého a štedrého otcovstva (Sme rodina). Demokrati neuspeli najskôr preto, že predtým obcovali s obyčajnými ľuďmi. Ostatné neúspešné strany z úctyhodného počtu dvadsaťštyri si ani nezaslúžia zmienku. Možno by počet uchádzačov na vstup do NR SR mohla zaguľatiť na dvadsaťpäťku strana SSAIZ (strana senzibilov a inak zmýšľajúcich), ale na takú fikciu zatiaľ nikto neprišiel. Ktovie, možno by bola bývala aj uspela.

Zahraničná politika novej vlády

Ak novú vládu zostaví bývalý trojnásobný, teda v poradí štvornásobný premiér, nebude to katastrofa, buďme optimisticky naladení. Ďalej sa budú zdražovať potraviny a služby všetkých druhov, ale dialektické táraniny o tom, že áno, Slovensko je v EÚ a v NATO, ale na druhej strane je suverénne a nenechá si diktovať z Bruselu… atď, patria do predvolebného slovníka tých, ktorí do košiara lapajú slabších jedincov.

Imigranti z Ukrajiny majú dôvod na Slovensku žiadať o azyl, sú to utečenci pred vojnou. Z toho sa Slovensko nevykrúti. Že Ukrajincom ani guľku? Ono z toho vojenského šrotu, ktorý Slovensko Ukrajine poskytlo, toho veľa neostalo. Utečenci zo „Sýrie“, ktorými sa pred voľbami strašilo, zo Slovenska vypadnú bleskovo. Kto by chcel zostať v chudobnej krajine, navyše bez rodinného (klanového) zázemia?

Ukrajiny sa ale prípadná nová vláda dotkne na medzinárodnej úrovni. Ak minister/ka zahraničných vecí SR začne papagájovať názory ďalšieho premiéra, doteraz pevný blok EÚ sa v otázke „krízy“ na Ukrajine bude tak trochu “orbánizovať“. Nič horšie sa nestane. Ako sa vyjadril bývalý generálny tajomník ÚV KSČ Gustáv Husák o Alexandrovi Dubčekovi: „Čert nepoškodí, len zasmradí.“

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

1 164