V relatívne požehnanom veku 86 rokov zomrel v rodnom Miláne najdlhšie slúžiaci povojnový taliansky politik Silvio Berlusconi. Zomrel nielen v požehnanom veku, ale ako dolárový multimiliardár (časopis Forbes) aj s požehnaným majetkom.
Povesť nového Casanovu si vyslúžil svojimi potvrdenými sexuálnymi škandálmi, titul „talianskeho Ježisa Krista“ si v jednom publikovanom rozhovore udelil sám.
Politika po taliansky
Nielen manželstvo môže byť príslovečne talianske, až príliš temperamentné, s politikou to v Taliansku vyzerá podobne. Po druhej svetovej vojne Taliansko zostavovalo vládu asi 70-krát (málokto ich ešte počíta) a frekvencia jednej vlády sediacej v Ríme je cca 13 mesiacov. Taký výsledok nie je schopné dohnať ani Slovensko. Berlusconi zasadol vo svojom živote do premiérskeho kresla štyrikrát, najprv v roku 1994 a naposledy v období 2008 – 2011. Hoci koketoval s ľavicovými zoskupeniami, jeho vlastná strana, Forza Italia (Dopredu Taliansko), sa vždy zaraďovala k stredopravému prúdu.
Taliani po vojne museli žiť s tým, že už nie sú svetovou ani európskou veľmocou, iba mocnosťou strednej veľkosti. Napriek tomu sú členskou krajinou OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) a skupiny G-7, ktorá združuje sedem najvyspelejších krajín sveta. Rusku po obsadení Krymu členstvo v tejto skupine suspendovali, Čína v nej nemá miesto len omylom. Znamená to, že Berlusconi bol predsa len hráčom významného štátu.
Kurizovanie Amerike
Berlusconiho veľká medzinárodná chvíľa prišla s druhou vojnou v Iraku. Vtedy sa od USA odvrátila aj časť ich skalných spojencov, lenže Berlusconi nezaváhal. Washington zúfalo hľadal politických aj vojenských priateľov a taliansky líder sa americkému prezidentovi Georgeovi Bushovi mladšiemu ako taký ponúkol. Nie preto, že by ho trápili zbrane hromadného ničenia a protiamerické štvanie zo strany Saddáma Husajna. Pokúsil sa, a to úspešne, prelomiť izoláciu svojej osobnosti. Usiloval sa o „špeciálny vzťah“ s USA, ktorým sa dovtedy mohla chváliť len Veľká Británia. Inak sa mu totiž americkí prezidenti skôr vyhýbali. Tentokrát však zabodoval na plnej čiare. Dvakrát ho pozvali do Washingtonu a mohol vystúpiť aj v Kongrese, čo je pocta, ktorá sa neujde len tak každému.
Doma sa tak dokázal predať ako medzinárodný aktér, čo Talianom lichotilo. Lojalita k USA mu aj tak dlho nevydržala a už v roku 2005 populisticky ohlásil stiahnutie talianskeho kontingentu z Iraku.
Problémy so zákonom
Vďaka jeho štýlu vládnutia sa politický slovník obohatil o nový pojem: berlusconizácia. Tým sa označuje moderná forma kumulácie mediálnej a politickej moci. Vlastnil veľké mediálne impérium, ktoré zahŕňalo niekoľko novín a množstvo televíznych kanálov.
Viackrát sa ocitol pred súdom a niekoľkokrát bol dokonca neprávoplatne aj právoplatne odsúdený k trestu odňatia slobody. Do väzenia sa však nikdy nedostal, jeho právnici vždy naťahovali odvolanie tak, že sa dočkal amnestie alebo vyviazol s pokutou.
Obvinenia sa týkali spájania sa s mafiou, zneužívania médií, falšovania účtovníctva a daňových podvodov, dokonca detskej prostitúcie. To preto, že mu dokázali sex s maloletou marockou speváčkou počas sexuálnych orgií zvaných „bunga bunga“.
V európskej politike teda hlbokú brázdu nevyoral, čím sa odlišuje od starších súputníkov. Nemeckých kancelárov Williho Brandta, oboch Helmutov – Schmidta aj Kohla, Françoisa Mitterranda, takisto ako napr. od švédskeho premiéra Olofa Palmeho, poprípade rakúskeho kancelára Bruna Kreiskeho. A, samozrejme, od ďalších. Proste to bol „exot“.
Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik
- Podivná hra Ameriky. Dovolí Ukrajincom zaútočiť až na Moskvu?
- Štúdia ukazuje, ktoré potraviny urýchľujú starnutie. Na tanieri ich možno máte každý deň
- Nikita Slovák: Kým idealisti mleli čosi o lepšom svete, komunisti pochopili, že moc bude mať vždy len ten, kto má peniaze
- Ukrajina po mesiacoch získala dôležité povolenie, Turecko pre ňu chystá plán zmrazenia vojny. Čo ešte priniesol vojnový týždeň?
- USA nútia EÚ k samostatnosti, má si zvyknúť na hrozbu vojny. Rysuje sa projekt európskej CIA, no šance sú malé