Jeden z najhorších útokov od vypuknutia vojny na Ukrajine sa udial v uplynulom týždni v Poltave. Pri ruskom raketovom útoku tu zahynuli desiatky ľudí a ďalšie stovky utrpeli zranenia. Podľa dostupných informácií má byť v nemocniciach stále okolo 300 ranených, pričom najťažšie zranenia predstavujú traumatické amputácie končatín. Pri útoku bol zasiahnutý vojenský vzdelávací inštitút a nemocnica. Podľa ukrajinského prezidenta V. Zelenského v Poltave dopadli dve ruské balistické strely. Ministerstvo obrany uviedlo, že časový interval medzi vyhláseným poplachom a príletom rakiet bol príliš krátky, takže ľudia sa nestihli presunúť do krytov. Okrem toho ruská armáda útočila aj na Ľvov, k čomu použila hypersonické rakety a drony, pričom zasiahnuté boli desiatky historických budov v centre mesta. Útoky sa konali aj na Kyjev, na ktorý útočili bezpilotné lietadlá.
Vladimír Putin prvýkrát vycestoval do krajiny, ktorá by ho podľa medzinárodného práva mala zatknúť, ale neurobila tak. Mongolsko pozvalo ruského prezidenta napriek tomu, že Medzinárodný trestný súd naňho vydal zatykač. Medzinárodný trestný súd (ICC) stíha V. Putina za vojnové zločiny na Ukrajine od marca 2023. Preto sa od vypuknutia vojny proti Ukrajine jeho cestovanie zúžilo len na najbližších spojencov a krajiny, ktoré nie sú signatármi Rímskeho štatútu.
Ďalší Slováci na Ukrajine zatiaľ bojovať nebudú, prezident im to nepovolil. „Prezident od začiatku svojho mandátu dostal celkovo štyri žiadosti slovenských občanov o povolenie výkonu vojenskej služby v cudzom vojsku. Všetky žiadosti boli do ozbrojených síl Ukrajiny a vo všetkých prípadoch prezident SR službu nepovolil,“ uviedol to odbor komunikácie Kancelárie prezidenta SR. Ako informuje spravodajský portál ta3, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po vypuknutí vojny na Ukrajine vyzval „všetkých, ktorí sa chcú pridať k obrane Ukrajiny, Európy a sveta“, aby prišli bojovať po boku Ukrajincov. Ak však na Slovensku prejaví niekto záujem o službu v cudzích ozbrojených silách, podľa zákona o brannej povinnosti mu to musí povoliť prezident SR. Žiadosť sa podáva na okresnom úrade, vyjadriť sa k nej musia rezorty obrany, vnútra a zahraničných vecí.
Ukrajinská armáda zasiahla ciele v Moskve a okolí. Po asi najväčšom nálete na Ukrajinu od vypuknutia vojny, ktorý vykonala ruská armáda, avizovali ukrajinské zložky odvetu. Tá prišla v krátkom čase, keď v 16 ruských oblastich vrátane Moskovskej zaútočilo približne 160 dronov. Ruské úrady tvrdia, že drony zostrelili a škody spôsobili len trosky bezpilotnýchl lietadiel, no kamerové záznamy poukazujú na to, že útok ukrajinskej armády mal úspech a na území hlavného mesta a v jeho okolí sa im podarilo zasiahnuť rafinériu na juhovýchode Moskvy a tepelnú elektráreň v meste Kašira, ktoré je od Moskvy vzdialené pár desiatok kilometrov.
Ukrajinský prezident sa rozhodol rekonštruovať vládu. K veľkým zmenám na najvyšších postoch vlády prichádza od vypuknutia vojny, ktorú na ukrajinskom územie vedie Rusko. V úrade skončil jeden z najvplyvnejších predstaviteľov v krajine, minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Na post rezignoval aj minister spravodlivosti, minister strategických odvetví a minister životného prostredia. Končí aj podpredsedníčka vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu O. Stefanišyna.
- Podivná hra Ameriky. Dovolí Ukrajincom zaútočiť až na Moskvu?
- Štúdia ukazuje, ktoré potraviny urýchľujú starnutie. Na tanieri ich možno máte každý deň
- Nikita Slovák: Kým idealisti mleli čosi o lepšom svete, komunisti pochopili, že moc bude mať vždy len ten, kto má peniaze
- Ukrajina po mesiacoch získala dôležité povolenie, Turecko pre ňu chystá plán zmrazenia vojny. Čo ešte priniesol vojnový týždeň?
- USA nútia EÚ k samostatnosti, má si zvyknúť na hrozbu vojny. Rysuje sa projekt európskej CIA, no šance sú malé
- Je vášnivý včelár a zarytý ekológ. Jeden z najzvodnejších mužov sveta dostal meno po renesančnom géniovi