Čo sľubil Mark Rutte Orbánovi za súhlas k jeho voľbe za generálneho tajomníka NATO? Nikto nevie…

Mark Rutte. Zdroj FOTO: FB MR

Generálny tajomník NATO nie je iba hlásateľom Aliancie („paktu“), ktorá tu úraduje už 75 rokov. Len tak pre porovnanie, bratská aliancia medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom trvala asi dva roky a priniesla Európe a samotným obyvateľom oboch bratských krajín skazu.

Generálny tajomník NATO nie je iba hovorca tejto aliancie, aj keď nemá „pod palcom“ napr. Vojenský výbor NATO. Aliancia je predsa v hodnotovom poradí vojensko-politická a nie politicko-vojenská organizácia. Generálny tajomník je ale najvyššie postavený úradný činiteľ NATO. Reprezentuje ho v 32-člennej skupine v jej vnútri aj v zahraničí, je to „tvár“ NATO. Osobne koordinuje a vedie kľúčové zasadania Aliancie. Na prijímaní nových členov NATO však nemá žiadny rozhodujúci vplyv, prinajmenšom tak možno „lobovanie“. To sa ukázalo pri rozhodovaní o vstupe Fínska a Švédska do NATO. Stačil nesúhlas Ruska (zastupovali ho Erdoganovi Turci a Orbánovi Maďari) a proces prijímania sa zastavil. Maďarská strana najprv ustúpila v prípade Fínska, lingvisticky historického ugrofínskeho príbuzného, ale po rezignácii Turecka na blokáciu vstupu Švédska kapitulovala. Švédsko je v NATO, kam de facto počas studenej vojny vždy ako nie formálny člen, svedomito patrilo.

Mark Rutte ako pravdepodný budúci generálny tajomník NATO   

Postavenie generálneho tajomníka NATO počas jej dejín zastávali najčastejšie severoeurópski skúsení politici (Belgicko, Dánsko, Nizozemsko, Nórsko). Jens Stoltenberg (bývalý ministerský predseda Nórska) bol tým nešťastníkom, ktorý si v kresle generálneho tajomníka Aliancie neodsedel po roku 2014 predpísané 4 roky. Predĺžili mu mandát o ďalšie štyri roky (do 2022), ale aby toho nebolo málo, ani v roku 2022 nenašli spoločného kandidáta. Začala totiž rusko-ukrajinská vojna a Jens Stoltenberg od počiatku stál za Ukrajinou a tlačil západné krajiny, aby Ukrajincov politicky aj vojensky podporovali.

Mark Rutte. Zdroj FOTO: FB MR

Teraz už Jens Stoltenberg ako „gensec“ končí. Dlho sa viedli diskusie o jeho nástupcovi alebo nástupkyni. Maďarsko, ktoré tak nerado vidí súčasné hranice Európy a nepochybne si želá v Európe teritoriálny chaos a zmenu hraníc, s nomináciu Marka Rutteho súhlasilo. Mark Rutte, ako bývalý dlhodobý ministerský predseda Holandska za pravicovú stranu, sa síce zaprisahal, že sa už do politiky nevráti, ale volebný úspech extrémneho ľavičiara Geerta Wildersa ho asi obmäkčil a boli tam nepochybne aj iné tlaky. Cenu tohto obchodu nepoznáme, to by sme sa museli obrátiť na Washington D. C. , kde sa začínajú váhavo obracať k podpore Ukrajiny a odvracať od podpory Izraela v terajších dvoch najviac sledovaných vojnách. A tá tretia – S Libanonom/Hizbolláhom – je už na „najlepšej ceste“, tvrdia svetové agentúry. Hizbolláh má vraj pripravených na 150 000 rakiet (Reuters). Prekvapivo poslednou krajinou, ktorá požehnala Holanďana Marka Rutteho ako možného v histórii 14. generálneho tajomníka NATO po Nórovi Jensovi Stoltenbergovi, Rumunsko, sa stalo skutočnosťou. Bukurešť nemá námietky a pri predbežnom sobáši povedalo ÁNO. Rusko je potichu, inak by svojich protiukrajinských komplicov – Maďarsko a Slovensko – tiež zatiahli do svojej blokačnej hry.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik