Čína sa dnes "smeje za bukom". Málokto pochybuje o tom, že práve ona je víťazom rusko-ukrajinskej vojny

V dňoch 5. – 6. augusta 2023 sa v saudskoarabskom letovisku Džidda rokovalo o situácii na Ukrajine. Nebolo to však o mieri, ale o názore štyridsiatky (42) krajín na rusko-ukrajinský konflikt. Čo s ním robiť? Nakoniec z toho bola skôr konzultácia organizovaná bohatým kráľovstvom, ktorého sa vojna vo východnej Európe týka len okrajovo.

Stretnutie sa neuzavrelo nijako sľubne a skončilo sa veľmi hmlistým záverom, za ktorý by sa nemusela hanbiť ani taká „neschopná“ organizácia ako OSN.

O Rusku bez Ruska

Mnohí ľudoví odborníci na medzinárodné právo bleskovo siahli k osvedčenej povrávke „o nás bez nás“, čím sa veľmi komicky pripomína Mníchovská dohoda z roku 1938, kde sa o Československu iné krajiny dohodli bez jeho účasti. Lenže Československo vtedy nenapadlo Nemecko a nie je známe, že by páchalo zločiny (vraždy a znásilnenia) na obyvateľstve sudetského pohraničia tak, ako to ruskí vojaci „na dovolenke“ a časť ich ruskojazyčných „ríšskych“ spojencov robili roky v ukrajinskom Donbase ešte pred vtrhnutím na ukrajinskú pevninu vo februári 2022.

Pozvanie Ruska do Džiddy by bolo rovnako humorné ako pozvanie Hitlera alebo niektorého z jeho diplomatických veteránov na konferencie do Teheránu, v Jalte alebo v Potsdami. Áno, tam sa rokovalo o Nemecku bez Nemecka, pretože Nemecko nebolo obeťou, hoci to o sebe tvrdilo. Čo by tam asi Hitler alebo niekto z jeho demoralizovaných poskokov povedali? Že „všetko ide podľa plánu“ a „naspäť ani krok“? Čo sme ukradli, to si necháme, inak sa tešte na našu „zázračnú zbraň“?

Ohrdnuté a nepozvané Rusko koniec-koncov už predtým označilo podujatie v Džidde za neúspešné, a to ešte predtým, než vedelo, ako to dopadne. Skôr žiarlivo sledovalo, ako sa tam budú správať jeho tu a tam váhaví spojenci zo zoskupenia bloku BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika), ktorý predstavuje chabý pokus zosadiť USA z unilateralistickej pozície.

Rezervovaný postoj Juhu

O „globálny Juh“ sa v Džidde postarala predovšetkým Čína (ČLR), ktorá sa v zahrievacom kole rozhovorov o kríze na Ukrajine v Kodani v júni tohoto roka nezúčastnila. Čínou zastúpený nižší štátny úradník (jeho bezvýznamné meno je zbytočné uvádzať) s titulom „čínsky vyslanec pre euroázajské záležitosti“ predviedol v Sauskej Arábii lahôdku hodnú šalamúnskej diplomacie. Čínske ministerstvo zahraničia zhrnulo jeho úspechy v Džidde nasledovne: „Bol v intenzívnom kontakte so všetkými stranami vo veci politického urovnania ukrajinskej krízy… Vypočul si názory všetkých strán a ďalej upevňoval medzinárodný konsenzus.“ (Zdroj: agentúra Reuters).

Brazílsky úradník bol, podobne ako Čína (aj Rusko), tiež „proti vojne“ a výrazne nijako nepodporil Ukrajinou predložený desaťbodový plán pre mier, ktorý má predbežnú podmienku v zmysle: prestaňte zabíjať a hybaj domov, tam máte na sebe práce dosť…

Málokto pochybuje o tom, že práve Čína je víťazom rusko-ukrajinskej vojny. Po neúspešnom vojenskom napadnutí Vietnamu koncom 70. rokov 20. storočia sa začala pripravovať na historický stret s bývalým veľkým bratom – Sovietskym zväzom, ale „babrák“ Gorbačov to nenechal dojsť tak ďaleko. Čína sa dnes „smeje za bukom“. Vojnu proti Ukrajine neodsúdila a k sankciám Západu sa nepripojila, lenže zároveň trvá na ukrajinskom práve na územnú zvrchovanosť.

Rozhovory v Džidde neskončily jednoznačne výzvou pre Rusko, aby „deokupovalo Ukrajinu“, ale v jednom sa účastníci víkednového diplomatického „dýchanku“ zhodli. Začnú pripravovať ďalší.

Autor článku: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

610