Dnes má meniny: Elvíra
To, čo sa deje na Ukrajine, Putin chystal veľmi dlho. Problém je ten, že všetci, ktorí na to upozorňovali, boli za bláznov. A tí, čo ich zosmiešňovali, boli za tých relevantných, čo majú pravdu.
Despotizmus Putina nezačal na Ukrajine. Despotizmus Putina začal už dávno. Než vám to ale napíšem, predstavím trochu Vladimíra Putina.
Vladimír Putin sa narodil v Leningrade 7.10.1952. Jeho otec Vladimir Spiridonovič bol robotník, počas druhej svetovej vojny bojoval na strane ZSSR. Jeho matka Marija Ivanovna, dievčenským menom Šelomovová, bola robotníčka a prežila blokádu Leningradu. Vladimír Putin mal dvoch starších bratov, ktorí sa narodili ešte v 30. rokoch 20. storočia. Jeho najstarší brat zomrel niekoľko mesiacov po narodení a druhý brat zomrel počas obliehania Leningradu na záškrt.
Putin v roku 1975 skončil právnickú fakultu Leningradskej štátnej univerzity (počas štúdia vstúpil do Komunistickej strany), po skončení univerzity vstúpil do KGB. Členom komunistickej strany bol do roku 1991.
28.7.1983 sa Putin oženil s Ľudmilou Alexandrovnou Škrebnevovou, študentkou španielčiny a bývalou letuškou. Majú dve dcéry: Mariju, narodenú roku 1985 a Jekaterinu, narodenú roku 1986.
Vladimir Putin mal aj nemanželský vzťah so študentkou Svetlanou Krivonogovou a má s ňou nemanželskú dcéru Jelizavetu Vladimirovnu, narodenú v roku 2003. Od čias, keď sa Putin stal prezidentom, sa Svetlana stala miliardárkou a akcionárkou Banky Rossija. V roku 2013 sa Putin rozviedol s Ľudmilou Škrebnevovou-Putinovou. Kariéru Putin rozbehol v roku 1985 službou v Drážďanoch vo Východnom Nemecku ako legálny pracovník sovietskej vonkajšej rozviedky (mal aj preukaz zamestnanca východonemeckej tajnej služby STASI – Ministerstvo pre štátnu bezpečnosť). Po návrate domov v roku 1990 (ešte to bol Sovietsky zväz) pracoval na leningradskom magistráte. Zaoberal sa reguláciou hazardných hier, vývozom ropy a kovov a nákupom potravín. Komisia z Leningradského Sovietu obvinila Putina z toho, že tunelovaním mestu spôsobil škodu 850 miliónov dolárov. Trestné stíhanie nebolo začaté (skutok sa nestal). V roku 1996 Putin stál na čele volebného štábu Anatolija Sobčaka, voľby prehral. Sobčak utiekol do Francúzska pred trestným stíhaním za zneužívanie právomocí, zneužívanie úradu a sprostredkovanie pri prevode úplatkov. Putin hneď na to odišiel do Moskvy. Ďalších niekoľko rokov budúci prezident zastával viaceré významné funkcie, až sa nakoniec v lete 1998 stal riaditeľom Federálnej bezpečnostnej služby FSB (vznikla ako nástupnická organizácia po KGB). Putina ako šéfa FSB skoro nikto nepoznal, stál v úzadí mnohých politických hier a politických konfliktov. Ukážkový príklad bola dohoda s Jeľcinom, ktorý dostal len jednu možnosť – a to aby mu vypratal priestor a on mu zabezpečí beztrestnosť. Putin od začiatku vládol tvrdou rukou dôstojníka KGB a neskôr šéfa FSB. Túto jeho charakteristickú črtu mu najviac vyčítali ako v médiách, tak aj v politike. Lenže jeho kroky schvaľovala verejnosť, tak sa Putin dokázal vďaka podpore občanov vysporiadať s oligarchami, ktorí nechceli budovať prezidentský systém vládnutia, ale žiadali parlamentnú demokraciu a slobodu vyjadrovania. Putin už vtedy odstránil zo svojho okolia všetkých, ktorí odmietali jeho svetonázor a ktorí sa nestotožnili s jeho žiaľom po ZSSR. Putin už vtedy tvrdil, že nemá žiadne veľké finančné zdroje. Tvrdil, že je ako radový rus. Lenže nikdy nevysvetlil, odkiaľ mal zdroje na prezidentskú kampaň a prečo všetky vyšetrovania (kde bol podozrivý z tunelovania) sa zamietli pod koberec. Rukou tvrdého vládcu sa zbavil vzdorovitých oligarchov (niekto umrel, iný ušiel do zahraničia a niekoho zavrel). Terorizmus v Čečensku vyriešil tvrdou rukou a spojenectvom s najradikálnejším klanom Kadyrova. Dodnes ich spojenectvo funguje. Od roku 2000 Putin bez prestávky vládne Rusku. Raz ako prezident, raz ako premiér. Opraty moci drží pevne v rukách a nikdy ich nepustil.
Prvou prehrou, ktorú Putin zažil ako vládca Ruska a okolitých galaxií, bol takzvaný Majdan na Ukrajine (dovtedy len víťazil). Ten ale vznikol vďaka základnej chybe, ktorú urobila 29. novembra 2013 na politickom summite Východného partnerstva v litovskom Vilniuse ukrajinská vládna delegácia, a to tým, že nepodpísala (napriek pôvodnému plánu) dokumenty asociačnej dohody s Európskou úniou. Odmietnutie vyvolalo v krajine nie len vlnu kritiky, ale aj masové protesty. 1. decembra vyšlo na Kyjevské hlavné námestie okolo 400 000 ľudí. Od začiatku decembra sme boli svedkami tvrdých stretov medzi protestujúcimi a vládnou mocou. Oba tábory odmietali ustúpiť zo svojich požiadaviek. Výsledkom bola krvavá revolúcia, pád vlády, útek prezidenta Janukovyča do Ruska a jeho izolácia. Majdan vydržal tlak vlády, elitných policajtov a armády aj vďaka Pravému sektoru: Ten sa v tom čase aktívne zapájal do bojov s vládnou mocou. Odvtedy Putin tvrdí, že Ukrajinu riadia fašisti a túto rétoriku používa dodnes.
Akciu riadil on osobne
26. februára 2014 ruský prezident Vladimir Putin nariadil pohotovosť asi 150-tisícového vojenského kontingentu v blízkosti Krymského polostrova. 27. februára 2014 ruskí ozbrojenci obsadili parlamentnú budovu v Simferopoli a vyvesili ruskú vlajku. Následne prichádzali správy aj o obsadení letísk vojenskými jednotkami v Simferopoli a Sevastopoli. Vojaci mali výstroj bez akýchkoľvek insígnií. 28. februára boli zaznamenané prvé reálne letecké presuny ruských armádnych jednotiek na územie Krymu. V tomto čase Vladimír Putin tvrdil, že nevie, kto sú vojaci na Kryme a tvrdil, že ruská účasť na vojenskom prevrate je vylúčená. Neskôr svoje slová vyvrátil a zverejnil informáciu, že celú akciu riadil on osobne.
Odvtedy sme svedkami nekonečne dlhej vojny medzi Ruskom, odštiepeneckými republikami a Ukrajinou. Tu je nutné ešte zdôrazniť, že do útokov na východe ukrajiny (v Donecku a Luhansku) bola zapojená GRU a regulérna Armáda Ruskej federácie (vojaci na dovolenke).
Putinovi sa v tom čase nepodarilo získať východ Ukrajiny (sú tam veľmi dôležité zbrojárske podniky) a v prímorských oblastiach doky pre výrobu veľkých vojnových lodí.
Od tej doby Putinove Rusko vedie hybridnú vojnu proti Ukrajine a demokratickému svetu. Ukrajincov a ich vládu spolu s prezidentom bez prestávky nazýva fašistami (pritom do fašistických strán v EÚ investuje Rusko a Putin obrovské peniaze). Ukrajina je neustále ostreľovaná zo strany odštiepeneckých republík. Občas sa v rámci cvičenia priblíži Ruská armáda ku hraniciam Ukrajiny a nacvičuje útok na nepriateľa. Napätie medzi oboma krajinami rastie. Po revolúcii v Minsku a Kazachstane Putin nenecháva nič na náhodu. V oboch krajinách dôjde ku tvrdému potlačeniu akýchkoľvek demokratických zmien. Občania sú likvidovaní priamo na uliciach. Dochádza k masovému zatýkaniu a vraždeniu nepohodlných občanov a aktivistov. Na hraniciach Ukrajiny sa zo strany Ruska zgrupuje Ruská armáda o počte cca 150-tisíc vojakov. To isté sa deje v Bielorusku. Putin celý čas tvrdí (tak ako v prípade Krymu), že vojenský útok je vylúčený. Užitoční idioti v celej Európe tvrdia, že Putin nikdy bojnu nezačne! Vraj sa jedná len o cvičenie.
24.2.2022 Vladimír Putin nadránom vo svojom predtočenom príhovore oznámil celému svetu, že vydal rozkaz na vojenskú akciu voči Ukrajine. Označil ju za „špeciálnu vojenskú operáciu“ s cieľom vykonať demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny a vyzval príslušníkov Ozbrojených síl Ukrajiny na kapituláciu. Doslova povedal: „Prijal som rozhodnutie uskutočniť špeciálnu vojenskú operáciu. Jej cieľom je ochrana ľudí, ktorí sú posledných osem rokov vystavení genocíde zo strany kyjevského režimu. S týmto cieľom sa budeme snažiť o demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny. A tiež o pritiahnutie k trestnej zodpovednosti tých, kto vykonal mnohonásobné krvavé zločiny proti civilnému obyvateľstvu vrátane občanov Ruskej federácie. Naším plánom však nie je okupácia ukrajinských území. Nechystáme sa nikoho do ničoho tlačiť silou. Teraz pár veľmi vážnych slov pre tých, u koho by mohla vzniknúť chuť miešať sa zvonku do diania. Ktokoľvek bude skúšať nám v tom prekážať a najmä vytvárať pre nás hrozbu, pre našu krajinu a náš národ, nech vie, že odpoveď Ruska bude okamžitá a privedie vás k takým dôsledkom, s akými ste sa ešte nikdy v svojej histórii nestretli.“
Vývoj na Ukrajine ale nejde podľa Putinovho plánu. Ukrajinci kladú tvrdý odpor, Rusi majú pomerne veľké straty, nedokázali zatiaľ obsadiť žiadne veľké mesto, Ukrajinci sa nevzdali, ale hrdo a tvrdo bojujú za svoju vlasť a budúcnosť. Kým Putinova armáda stojí, lebo nemá pohonné látky (tie buď predali a prepili, alebo im ich armáda nedodala), Ukrajinci bojujú a hrdo bránia svoju vlasť.
Preto sme dnes svedkami masového bombardovania civilných cieľov, obsadenia jadrovej elektrárne a obkľúčenia strategických miest zo strany Putina. Jednoducho mu nič nevychádza a uchýlil sa ku zverstvám!
Dnes môžem s istotou tvrdiť, že Putin sa chystá Ukrajincov vydierať, vraždiť a vyhladovať. Obsadí elektrárne, vypne im elektriku, nedodá plyn a ropu a zablokuje hospodárstvo. Putin nebude žiadať nič iné, než to, aby Ukrajina potupne prijala jeho podmienky, ktoré sú:
- uznanie Krymu ako ruského územia
- uznať odštiepenecké republiky a ich pričlenenie k Rusku
- uznať oblasti, ktoré zaberie (kam sa dostane, to ešte netušíme)
- vláda v Kyjeve musí odstúpiť a ku moci sa musí vrátiť vláda, ktorá bola zvolená v roku 2013 (de facto vznikne protektorát Ukrajiny)
Zvláštne na tomto konaní je to, že Putina doteraz vždy západ podržal. Vždy mu uveril a zavrel obidve oči. Dnes nám Putin len predložil ďalší svoj účet za hru, ktorú dlhodobo plánoval, a to vrátane obliehania Kyjeva. Spolieha sa na svojich verných v Európskej Únii. Dnes je viac ako isté, že ako rukojemníkov nepoužíva len civilné obyvateľstvo Ukrajiny, ale aj Rusov a NATO. Preto neustále zdôrazňuje jeho odhodlanie tvrdo reagovať na akúkoľvek pomoc pre Ukrajinu. Ale problém je v tom, že ho vlastne poslúchame na slovo.
Preto je dôležité pre nás Európanov, aby sme pomohli Ukrajine nie len slovami, ale aj materiálne a vojensky (dodávkami zbraní a lietadiel).
Na záver napíšem prosbu z Ukrajiny, konkrétne z okolia letiska HOSTOMEĽ:
„Priatelia, sme v ťažkej situácii, v úkrytoch, ruské jednotky sú všade okolo, prehľadávajú domy, stodoly. Pochybujem, že sa odtiaľto vôbec dostaneme.
Priatelia, búchajte prosím na „každé dvere“, kam sa dá, prosím, Červený kríž, kdekoľvek. Potrebujeme humanitárny koridor pre civilistov, evakuáciu. Len povedzte, že sa nachádzame na konci Hostomela, na Kimerke.
Putin zvolil taktiku boja – obkľúčiť, ostreľovať civilistov a čakať, kým nevytvorí tlak na ukrajinskú vládu a svetové mocnosti, aby prijali jeho podmienky (pretože budú mať od neho pokoj). Otázka ale je, dokedy si od tohto despotu a diktátora oddýchneme. Kedy si vyberie ďalší cieľ svojich mocenských hier a kde budú umierať civilisti o rok, o dva…..
Autor je investigatívny novinár.