Čakajú nás ešte väčšie vlny horúčav. Štúdia upozorňuje, na čo sa máme pripraviť

V budúcnosti nás čakajú rekordné horúčavy. Ešte horšie než tie, ktoré nedávno zasiahli severozápadnú Ameriku. Varuje najnovšia vedecká štúdia, ktorá poukazuje na rýchlo sa stupňujúce riziká klimatickej núdze na životy ľudí.

Podľa vedcov je príprava na teplotné extrémy životne dôležitá, pretože môžu spôsobiť tisíce predčasných úmrtí. Informuje britský denník The Guardian.

Vedci uviedli, že šokujúce teplotné extrémy sužovali už v rokoch 2019-2020 severozápad Pacifiku a Austráliu. Svet podľa nich uvidí zdrvujúce dopady na životne prostredie práve kvôli globálnemu otepľovaniu, ktoré sa už začalo. Jedna názorná vlna horúčav bola pritom použitá aj v štúdii, ktorá bola vytvorená počítačovými modelmi a ukázala, že niektoré miesta v strednej a severnej Amerike majú teploty až o 18 °C vyššie, než boli ich historicky priemerné. Od roku 2015 pritom zaznamenali bádatelia päť najteplejších rokov v dejinách meraní. Druhý najteplejší rok v histórii bol rok 2020.

Vytváranie falošného pocitu

Vedci však už vedia, že vlny horúčav, aké tu dnes máme, sa stanú s narastaním klimatickej krízy čoraz bežnejšími. Ale horúčavy sa zvyčajne analyzujú ich porovnaním s blízkou minulosťou, čo znamená, že drvivá väčšina je len o niečo teplejšia ako predtým. To môže vytvárať falošný pocit postupného nárastu rekordných teplôt. Nová štúdia počítačového modelovania sa namiesto toho po prvý raz zamerala na väčšie rozdiely.

Zistilo sa, že vlny horúčav, ktoré pokoria predchádzajúce rekordy približne o 5 °C, budú v nasledujúcich troch desaťročiach dvakrát až sedemkrát pravdepodobnejšie a v rokoch 2051–2080 trikrát až 21-krát pravdepodobnejšie, pokiaľ sa emisie uhlíka bezprostredne neznížia.

Zraniteľnosť Severnej Ameriky, Európy a Číny je pozoruhodná, povedal Erich Fischer z ETH Zurich vo Švajčiarsku, ktorý viedol výskum. „Môžeme tu vidieť najväčšie skoky v rekordných udalostiach. Je to skutočne veľmi znepokojujúce,“ dodal. Štúdia tiež podľa neho ukázala, že rekordné teplá nás môžu náhle prepadnúť. „Stupňovanie horúčav, ktoré sú intenzívnejšie o 0,1 °C každé dva alebo tri roky, je stále veľmi znepokojujúce, ale bolo by oveľa jednoduchšie sa na to pripraviť,“ dodal.

Výskum, ktorý bol publikovaný v časopise Nature Climate Change, dospel k záveru, že extrémne teplotné rekordy sa budú v najbližších troch desaťročiach rapídne zvyšovať. Podľa odborníkov je pri tom rozhodujúca rýchlosť globálneho otepľovania. To značí o tom, že je potrebné prudké znižovanie emisií, skôr ako budú emisie narastať a neskôr budú odsávané z atmosféry.

Vedci použili scenár, v ktorom sa emisie uhlíka neznižujú, no niektorí odborníci tvrdia, že je to nereálne vzhľadom k tomu, že sa prijímajú určité opatrenia v oblasti klímy. Globálne emisie však zatiaľ neklesajú, a to aj napriek pandémii. Vedci tvrdia, že scenár zostáva relevantný, a to do chvíle, kým emisie CO2 nebudú mať klesajúci charakter.

Profesor Michael Mann z Pennsylvánskej štátnej univerzity v USA, ktorý v máji tohto roka publikoval vlastný výskum poukazujúci na zdvojnásobenie stresu z tepla v USA do roku 2100, uviedol: „Táto štúdia zdôrazňuje rekordy v extrémoch počasia, ktoré sme videli toto leto: nebezpečná zmena podnebia je tu a teraz a ide len o to, do akého nebezpečenstva sme ochotní to nechať zájsť.“