Atentáty na politikov, papalášov alebo veľkých ľudí vo svete nie sú nič výnimočné. Slovensko je iba slabý odvar politického násilia

Obeť nedávneho politického atentátu – R. Fico – je iba malá neviditeľná rybka vo svetovom rybníku historických atentátov na politikov. Atentát – význam slova vám stručne upresní Krátky slovník slovenského jazyka, ale aj ten viaczväzkový „veľký“ – je jeden z najstarších prostriedkov na odstránenie politicky neprijateľnej osoby.

Atentát na politika sa odlišuje od masových vrážd na „okoloidúcich“. Takže ide o útok z politických pohnútok. Môže ísť o skupinové sprisahanie, o čin „vlka samotára“ frustrovaného spoločnosťou, o „histrionizmus“ a exhibicionizmus (ja budem slávny!) a takisto taký krok môže byť dielom psychopata. Bezhlavé zabíjanie anonymných ľudí niekde v obchodných domoch, na spoločenských podujatiach, v uliciach a školách poznáme z viacerých krajín. Nielen z USA, Španielska, Ruska, arabských štátov, Izraela alebo najnovšie Česka. Útok na Karlovej univerzite pred Vianocami 2023 – 14 zabitých – tento týždeň české súdy neoznačili za nepríčetné správanie napriek tomu, že vrah bol evidovaný ako psychiatrický pacient. Podľa výroku súdu však (ešte predtým stihol zabiť ďalších troch ľudí) nesie za svoje činy plnú zodpovednosť. Uvidíme, čo s tým ďalej urobia českí právnici.

Slovensku sa takéto masové vraždy zatiaľ vyhýbajú, ale môže to byť len otázka času. Cynicky vyjadrené, atentáty sú akousi miernou alternatívou k masovému vraždeniu a štátom a jeho legislatívou povolenému hromadnému zabíjaniu nepohodlných skupín obyvateľstva. Takéto útoky preto odlišujeme od plánovaného politického atentátu. Nacistické Nemecko a komunistický Sovietsky zväz v tejto hierarchii masového vyhladzovania ľudí na základe rasovej alebo „klasovej“ ideológie v moderných dejinách obsadzujú suverénne prvú priečku. Môžeme ešte pridať ďalšie ľavicové „socialistické“ režimy ako Kambodžu a iné, ale tam sa tiež nejednalo o atentáty na politických potentátov. Išlo o systematické vyvražďovanie populácie, pri ktorom v svetových dejinách sotva nájdeme obdobu. Ale stačí si prečítať plagiátorské dielko Komunistický manifest od podareného páriku K. Marx a F. Engels a je vám to (žiaľ, až dnes) rovnako jasné, ako keď si s odstupom prečítate Hitlerov Mein Kampf. Kolektívne zlikvidovať „tých druhých“. Mnohí historici vám povedia, že niečo podobné je zaznamenané pri invázii Tatárov/Mongolov do Európy v trinástom storočí, ale to nás teraz nezaujíma. Nás ohúrili atentáty na politikov v našom historickom čase.

Politické atentáty sú sprievodcom našimi nedávnymi dejinami

Pre pozorovateľov politických atentátov tu máme poruke množstvo zdrojov, ktoré ale nepokrývajú celé spektrum politicky motivovaných vrážd. R. Fico je to posledné, čo dejiny bude zaujímať. Keby boli bývali kedysi postrelili alebo dokonca zastrelili českého prezidenta V. Havla, tak sa o tom v učebniciach dejepisu pre stredoškolákov bude písať prinajmenšom ďalších sto rokov. Na slovenskú epizódku sa po mesiaci zabudne, najmä keď slovenský premiér, ktorý bol niekoľko dní vo „vážnom stave“, akoby vstal z mŕtvych. Poklona slovenskému zdravotníctvu, Fico to zvládol aj bez doktorov v Innsbrucku. Z domáceho ošetrenia už rozdáva dojemné a bojové rozhovory. Po piatich zásahoch elitným strelcom je fit. Napriek tomu ale jeho strana prehrala v eurovoľbách. Ďalej nepôjdem, konšpiračné teórie sú nechutné.

Útoky na viac či menej prominentných politikov sú známe. Od Júliusa Cézara až po naše novodobé časy. Atentáty často menili beh svetového vývoja, či už to bol úspešný útok na následníka rakúskeho trónu Ferdinanda, čo sa stalo zámienku pre prvú svetovú vojnu, atentát (neúspešný) na vodcu boľševikov Lenina, čím sa začali kolektívne masívne bitúnky proti všetkým oponentom, neúspešné atentáty na Hitlera, čo upevnilo pozíciu „robotníckych socialistov“ v Nemecku, až medzitým a potom atentáty na amerických prezidentov. Mohli by sme podobných atantátov ešte menovať stovky: na Olofa Palmeho (Švédsko), Mahátmu Ghándího a Indíru Ghándiovú (India), Wolfganga Schäubleho (Nemecko), Eduarda Ševarnadzeho (Gruzínsko), Kiro Grigorova (Macedónsko), Pima Fortuyna (Holandsko), Zorana Džindžiča (Srbsko), Annu Lindhovú (Švédsko), Ibrahima Rugovu (Kosovo), ale aj slovenského majstra financií Jána Duckého. Ale toto bol len námatkový výber. Atentát na pápeža Jána Pavla druhého do tejto kategórie nespadá. To bola svetová morálna autorita, nie politik.

Americkí prezidenti sú výkladnou skriňou sveta a plánované atentáty sú na programe každého dňa

Na rozdiel od Ruska (popr. ZSSR) sa politickí odporcovia v USA nelikvidujú „zákonným“ spôsobom, t. j. súdmi, akokoľvek morálne skorumpovanými podobne ako v Československu v 50-tych rokoch, a žiaľ aj potom, ale sú vraždení strelnou zbraňou od individuálnych jedincov. Dnes je Joe Biden v poradí už 46. prezidentom USA. Americké zdroje však uvádzajú, že na osemnásť z týchto prezidentov sa plánoval alebo uskutočnil atentát. Od Andrew Jacksona (1835) až po Ronalda Reagana (1981). Štyroch z nich zastrelili: Lincolna (1865), Garfielda – o ktorom tak rád spieval Johnny Cash – (1881), McKinley (1901) a, samozrejme, J. F. Kennedy (1963).

Atentát na svetovo aj európsko bezvýznamného slovenského premiéra čoraz bezvýznamnejšej EÚ je len kvapkou v mori politického násilia, ktoré tu bolo aj bude.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

461