Dnes má meniny: Otília
Ak Rusko vyhrá vojnu proti Ukrajine, Európa (EÚ a spol.) bude mať o jeden obrovský problém viac. Zatiaľ sa jej darilo pod krídlami NATO budovať svoju sociálnu novostavbu a hrať sa na záchrancov zbedačených utečencov z afro-ázijského sveta. Bezpečnosť jej zaisťovala Severoatlantická aliancia, ktorá, ako ako vtipne poznamenal jeden pozorovateľ, slúžila ako chyžná: Európu zavolal na recepciu a mohla sa pokojne venovať čistej a ustlatej posteli aj s raňajkami vrátane donášky. Žiadny nový po zuby ozbrojený predátor v podobe rozpínavého hitlerovského Nemecka alebo stalinovského Ruska jeho udržiavané apartmány v hoteli NATO neohrozoval.
Skúsenosť zo studenej vojny
Všeobecne sa usudzuje, že studená vojna sa skončila rozpadom Sovietskeho zväzu a jeho satelitov v strednej a východnej Európe, ale to bol iba záver kombinovaného tlaku západnej odstrašujúcej obrany a prevahy kapitalistického hospodárstva. Hovorím „kapitalistického“ preto, že málokto – možno s výnimkami ako Václav Klaus – nabral odvahu hovoriť pozitívne o „návrate k hodnotám kapitalizmu“. Tento pojem nie je veľmi populárny a hovoríme radšej o sociálnej trhovej ekonomike. Už preto, že sme dlhé desaťročia žili s chomútom totalitného kapitalistického a štátom riadeného hospodárstva. Iba sme ho nazývali socializmom. Albánskym, sovietskym, čínskym, maďarsko-gulášovým, kubánskym, juhoslovanským, v komunistickom Československu dokonca reálnym! Všetky tieto štátno-socialistické kapitalizmy žalostne stroskotali. Čína sa už dávnejšie vydala na cestu „kapitalizmu“, Rusko sa dokonca vrátilo k brutálnemu kapitalizmu 19. storočia.
Prevratný zjazdový prevrat
Bol to ale dlhý proces. Historici majú zakódovaný legendárny dvadsiaty zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu v roku 1956 ako míľnik, ktorý dokázal ukázať prstom na zločiny stalinského režimu a začal otvárať brány gulagov. Lenže to vôbec nebol ten najväčší prelom v búrlivých ruských dejinách. To pravé orechové sa skrývalo v detaile. Na tomto zjazde totiž Nikita Sergejevič Chruščov oznámil, že Sovietsky zväz rezignoval na porážku kapitalistického nepriateľa vojensky a začína sa sústreďovať na ekonomickú prevahu, ktorá mu získa priazeň pracujúcich na celom svete. A to bol prvý klinec do rakvy sveta mieru a socializmu. Hospodársky totiž centrálne riadená ekonomika nemohla súťažiť s tou trhovou. Navyše s NATO ako obrannou istotou za chrbtom.
Až s odstupom môžeme byť generálmi a pozorovať, že komunizmus (komunistická spoločensko-ekonomická formácia so socializmom ako jej prvou fázou, ak použijem vedecko-komunistický slovník), zbankrotoval práve na dvadsiatom zjazde KSSZ.
Rusko sa vracia do vojenskej dimenzie
Ekonomicky je na tom Rusko dnes rovnako mizerne ako počas sovietskych čias. Nemá totiž trhový kapitalizmus, iba sa naň hrá. Je to skorumpovaný štát riadený oligarchami a vedený patologickou ideológiou expanzie. Hospodársky sa drží na nohách len vďaka tomu, že drancuje svoje prírodné bohatstvo, ktorého má neúrekom. Je to nepochybne najbohatšia krajina sveta čo do surovinovej základne. Vďaka tomuto bohatstvu investuje ohromné sumy do vojensko-priemyslového sektora, čiže do armády. Napáda svojich susedov a už takmer inflačne sa vyhráža západnému svetu svojím jadrovým potenciálom, ak mu nedovolí kradnúť tam, čo nazýva „blížnoje zarubéžije“ (v najbližšom susedstve). Akoby bez povšimnutia ostalo verejne zdokumentované vyhlásenie jej prezidenta (akéhosi V. Putina), že „rozpad Sovietskeho zväzu bol najväčšou geopolitickou katastrofou 20. storočia“. Skúste si predstaviť kancelára Nemecka, ako vyhlasuje, že porážka Veľkonemeckej ríše v druhej svetovej vojne bola geopolitická katastrofa…
Silná figúra Ruska (jeho prezident, za ktorým stoja výbojné historické imperiálne pudy – samozrejme „obranné“) sa ani netají tým, že Podnestersko, potom Gruzínsko, potom Ukrajina a iné obete sú iba začiatkom. Ak Západ (NATO) nechce vojnu s najsilnejšou jadrovou mocnosťou, neostáva mu iné, než Rusko ekonomicky vyčerpať. Kremeľ síce tvrdí, že hospodárske sankcie ho nezasahujú, naopak posilňujú, ale to je typický rusko-sovietsky bluf. Rusko ekonomicky upadá a správy z Ruska od samotných tam žijúcich Rusov hovoria o biede, inflácii, enormnom zdražovaní. V centre Moskvy ju možno nepozorujete, na jej predmestiach a inde už áno.
Reaganova politika „uzbrojenia“ Ruska/Sovietskeho zväzu bola skvelým ťahom tohto výnimočného prezidenta a Západ sa k nej musí vrátiť ako k vzorcu vzťahov s touto mocnosťou. Kopajúci kôň v poslednom ťažení je veľmi nebezpečný jav.
Ivo Samson